Starbuck sa zakrádala nocou ako zlodej. Čím bola bližšie k Mestu duchov, tým zreteľnejšie počula najčudesnejšie zvuky svojho života. A to už jej ušami prešumelo všeličo. Chvíľu mala pocit, že počuje zavýjanie kojotov a chvíľu sa jej zdalo, že je to skôr bojový pokrik Psích bojovníkov. Ani jedno, ani druhé sa jej nepáčilo...
Mesto duchov pozostávalo z niekoľkých chátrajúcich drevených budov a malej opustenej železničnej stanice. Ulicami vietor preháňal chuchvalce suchej trávy z prérie. Kde-tu buchla okenica alebo zavŕzgal hrdzavý lampáš hompáľajúci sa vo vetre na opustenej verande. Bolo očividné, že tu už desaťročia nikto nebýval, no Starbuck sa nevedela zbaviť pocitu, že v Meste duchov nie je sama. Poznáte to, šiesty zmysel, keď sa bezdôvodne otočíte, lebo tušíte, že sa na vás niekto sústredene díva. A Starbuck sa otáčala okolo svojej osi ako vajíčko na tvrdo. V spotenej dlani stískala nabitý deringer. Prenasledovala ju paranoidná predstava, že sa ktosi narýchlo ukryl pred jej zrakom do tieňa. A v tom sa to stalo.
Priamo pred sebou zrazu zbadala tmavú postavu. Pod čiernym ošarpaným klobúkom sa na ňu škerila sivo-zelená tvár, celá zjazvená. Miesto očí iba dve čierne diery. Z doširoka roztvorených úst sa cerili dlhé biele zuby. Jedným slovom - príšera. Starbuck by si priala, aby sa v tejto chvíli zachovala statočne, ako všetci hrdinovia divokého západu. No miesto toho...
"Áááááááááá!" zvrieskla a dala nohy na plecia. Lenže kostnatá ruka príšery ju chytila za kabát.
"Áááááááááá!" kričala Starbuck ďalej a myslela tým: "Pusti ma ty odporná príšera!"
Bezmyšlienkovo odhodila deringer a oboma rukami sa snažila prízrak odstrčiť. Hádam by sa jej to aj podarilo, keby ju zrazu niekto nepoklepal po ramene. Otočila sa v očakávaní ešte horšej mátohy. No na jej prekvapenie stál za ňou Ragnarok a mieril na ňu svojim revolverom.
"Ahoj Starbuck, dlho sme sa nevideli!"
Starbuck sa nezmohla na slovo, ale bola rada, že aspoň prestala jačať.
"Dobre Bellen, myslím si, že strašenia bolo na dnešnú noc dosť," povedal Ragnarok. Starbuck usúdila, že tieto slová patrili asi príšere. Pozrela sa pred seba, no miesto ohyzdnej tváre uvidela lovkyňu odmien zvanú Bellen, ktorá si práve zložila masku. Starbuck silno cítila, že by sa k danému stavu mala vyjadriť, ale miesto toho len civela striedavo na Bellen a Ragnaroka. Navyše s otvorenou hubou. Spamätala sa až vo chvíli, keď jej kapitán pichol revolver pod rebro so slovami:
"Hýb sa! A ruky pekne nad hlavu!"
Úzkostlivo pozrela na svoju pištoľ na zemi, no nemala najmenšiu šancu vrhnúť sa po ňu bez toho, aby neschytala guľku. Tak si neochotne založila ruky za hlavu a vydala sa smerom, ktorým ju strkal kapitán Ragnarok.
Bellen si znova nasadila masku.
"Urobím ešte jedno kolo pre prípad, že by tu mala svojich kamarátov zo špionážneho komanda," povedala a napodobňujúc ťarbavú chôdzu zombíka odšuchtala preč.
"Odkiaľ viete o špionážnom komande?" spýtala sa Starbuck podráždene.
"Ach, moja milá Starbuck, naša rozviedka nespí. Nicky o vašom komande vedela skôr, ako ste o ňom vedeli vy," povedal Ragnarok a logol si z ploskačky. Doteraz bol triezvy. Strúhal formu pred Bellen. Lenže Bellen išla strašiť a on pocítil neodolateľnú chuť stlačiť spúšť a našiť do Starbuck celý zásobník. A to by sa Dannysovi nepáčilo.
Konečne dorazili k cieľu ich cesty - opustenej železničnej stanici za mestom. Za jej zadebnenými oknami sa mihotalo svetlo z lampášov. Kapitán, nespúšťajúc Starbuck z očí, pristúpil k dverám a vyťukal dohovorený signál. Dvere sa s vŕzganím otvorili a Ragnarok strčil pištoľníčku dnu. To, čo Starbuck uvidela, ju šokovalo. Tak trochu.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
antifunebracka
5. 4.apríla 2019 16:03
ČO TAM BOLO
2
@antifunebracka Bol tam Waupee - indián ktorý bol npcčko a tým pádom mal byť neutrálny Nechápem že toto ešte niekde existuje a pamätám si to
Napíš svoj komentár