pssst!
Hlucne masy individui, ktore prezivaju zo dna na den....
pssst!
krásne vrazdy, zohavene tela, ktore pochovame medzi korene stromov.
Dotykaju sa nasich schranok, obimaju ich, hladkaju nas a nasich novych najomnikov - cervy.
piju nasu krv, sliny, moc, sliz a vsetky tekutiny....
ZIJU Z NAS!
na jesen ukazuju svoju pravu tvar ocami svojich listov:
CERVENE-od krvi
ZLTE-od soplov a šťaniek
HNEDE-od hovien
listy padnu na zem a prikryju zakopane diery v ktorych lezime.
a cakaju na dalsiu davku.
zelena je predsa stastie a pokoj.
to nimi lomcuje ked im podame potravu-schranky z nas.
SME HNOJIVO! POTRAVA!
cakam kedy si jeden z tych stromov vyberie mna. (alebo ja jeho?)
nahrobok zvany kmen, nejake to akoze moje meno a datum podavania vecere.
ta cervena na listoch sta moja krv pri dazdi bude na vas kvapkat ak pojdete okolo. ten sum listov bude moj sepot pre vas.
iba jeden to rozlusti.
ten, co ma tam pochoval.
z oci vyrastu nejake kvety (dufam ze nie!), z vlasov zarodky travy. jazyk bude mat nove meno-slimak. zo zubov sa stanu kamienky.
ved priroda je SMRT! Nie!
vlastne ja som smrt.
NIE!
moje telo je smrt. zvysok uz nie....
Úvaha
Komentuj
3 komenty k blogu
1
sarah_whiteflower
15. 10.októbra 2008 20:05
Tak teda mne sa to páčilo. Celkom zaujímavá myšlienka. Morbídne, ale pravdivé.
2
hej hej jedna z myslienok.ale urcite tiez konstruktivna.aj za tento blog ti kazdopadne dakujem..fajne sa to cita
Napíš svoj komentár