Po nádhernej poklone po omši, som bola taká.. ľahká...normálne som lietala... nieže by som mala od dobroty krídla, ale všetko čo som mala som dala jemu.. a on to prijal.. a bolo mu jedno ako veľmi je to zlé,zvrátené a škaredé...
Samozrejme že po celom Medžu sme pochodili aj pamiatky, kostolíky, kaplnky, krížové cesty a sochy... všetko toto bolo pre mňa krajšie.. ono tým že som bola prázdna som toho viac mohla nasať.. usmievala som sa a podvedome som ostatným pomáhala. Nie pre dobrý výzor, ale preto, že mi to prišli prirodzené, potrebné...S mojimi tetuškami ( ako som si ich familiárne nazvala) sme sa veľa nasmiali, ale aj mi porozprávali veľa vecí, ktoré ma svojím spôsobom tiež naplnili do života, ale nič sa nevyrovná s okamihom, keď sme v piatok po omši absolvovali poklonu krížu.
Kríž... pre niektorích symbol utrepenia, pre niektorích symbol víťazstva, pre niektorích všetko, pre niektorích nič... Tak veľa a tak málo.. len dve drevá... a na nich on.. Ten čo za nás zomrel, ten čo sa ma nepýtal ako veľa a ako často hreším... nechcel to vedieť... chcel mňa moju dušu...
Kľakla som si a pohľad na ten majestát a na tú zhmotnenú lásku a milosrdenstvo ma zrazil na zem.. do najhlbšej časti mojej duše, kde po celý čas bol on...čakal na mňa.. na tento moment...
Tak veľmi som plakala..od smútku, od ľútosti, od mojej hlúposti, pre moje hriechy, pre bolesť mojej mamy, ktorá kľačala vedľa mňa, pre všetkých mojich... pre neho.. každá slza bola jeho... Najväčšie slzy však padali od radosti, žesom opäť jeho.. v jeho milosrdcnom náručí... vtedy som toho povedala veľa.. ale nebudem vám to tu písať lebo je to len jeho... no od vtedy ide so mnou... môj priateľ, môj brat, môj otec, ... nehovorím že vtedy nešiel, no ja som ho nevidela... ani teraz ho niekedy nevidím, zabudnem na to že kráča vedľa mňa.. no nikdy ho už nepustím spadnúť na dno mojej duše...Vplyvom pokušenia sa popálim, zraním ho, a budem to po stí krát ľutovať.. no viem že po sto prví raz mi odpustí.. a viete prečo ? Lebo ma miluje takou nekonečnou láskou, akou miluje aj teba Áno presne teba Nechce nič viac, len tvoju lásku.. je to tak veľa ?
Blog
11 komentov k blogu
3
je to pekné, že si šťastná a tak.. ale je to..
kind of... disturbing. O.o
kind of... disturbing. O.o
4
neviem čo presne je na tom znepokojujúce.. čítala som už aj znepokojucejšie články
6
@lampulienka
krásny blog na dobrú noc a nehanbím sa vôbec za slzy, ktoré mi vyhrkli...
kto nemá nášho Spasiteľa v srdci @1 @3 nikdy ťa nepochopí, ale buď si istá, že aj im tie slzy budú raz tiecť, otázne je len, či to bude od šťastia
nech ti žehná všemohúci Boh†
krásny blog na dobrú noc a nehanbím sa vôbec za slzy, ktoré mi vyhrkli...
kto nemá nášho Spasiteľa v srdci @1 @3 nikdy ťa nepochopí, ale buď si istá, že aj im tie slzy budú raz tiecť, otázne je len, či to bude od šťastia
nech ti žehná všemohúci Boh†
7
Pán Boh ťa mnoho požehnaj a nedaj sa odradiť, lebo kto mňa vyzná pred ľudmi, toho aj ja vyznám pred Otcom, .... slová Pána Ježiša
8
Pyromaniak: určite som ešte neskončila
Zajkousko: Som rada, že som ťa blogom potešila absolútne im rozumiem, ale viem, že Boh si k nim cestu jedného dňa určite nájde
Vreskot000: Boh žehnaj ľudí, ktorí majú srdce čisté a oči otvorené ako ty
Zajkousko: Som rada, že som ťa blogom potešila absolútne im rozumiem, ale viem, že Boh si k nim cestu jedného dňa určite nájde
Vreskot000: Boh žehnaj ľudí, ktorí majú srdce čisté a oči otvorené ako ty
Napíš svoj komentár
- 1 Soyastream: Októbrová
- 2 Mahmut: Kritický pohľad na Halloween a sprievody strašidiel
- 3 Dezolat: Pribehova hra o susedskej vojne. chatgpt. na pokracovanie.
- 4 Mahmut: O čítaní z oblakov a o premenách foriem Pravdy
- 5 Soyastream: Novembrová
- 6 Mahmut: O tých, ktorí na zemi zostanú a tých, ktorí z nej musia odísť
- 7 Dezolat: Test hrania textovej hry s AI friends & Fables
- BIRDZ
- Lampulienka
- Blog
- Ako ma Boh menil 6.časť <3
čo berieš, aj ja to chcem