Ako to už zvykom býva, v Medžugorí bývajú po svätých omšiach poklony. Pre tých, ktorí tomu nerozumejú, prirovnala by som to k ohromujúcemu zhromaždeniu ľudí, ktorí sa klaňajú Ježišovi prítomnému v Sviatosti oltárnej, oslavujú jeho meno, dobrotu a milosrdenstvo. Moment kedy sa zastaví čas a ste iba vy a on a v tomto prípade aj tisícky ľudí, moment kedy sa na meno ježiš zohne každé koleno. A je jedno ako veľmi staré, poznačené bolesťami a starosťami je.
A tak som tejto poklony bola účastná aj ja. Neviem či sa to dá opísať slovami no skúsim to
Kľačiaci dav ľudí, všade tma len reflektory nemierené na Neho. Do božského ticha len tichá hra gitára huslí , šepot Jeho mena, okolo vás ľudia, niketorí sa modlia, iný si potichu spievajú, niektorí plačú, niektorí sa len do ticha usmievajú. A tam niekde uprostred davu som bola ja. Už som nebola na míle vzdialená, no stále bola medzi mnou a ním priepasť. Priepasť mojej zloby, mojich hriechov, mojich nesplnených sľubov a zlyhaní. A tam len on. V plnej sláve, láske a dobrote... Mala som pocit, akoby som ho vôbec nepoznala z tejto strany, akoby som ho takto videla prvý krát. Bol tam len pre mňa a počúval ma. Chcel aby som mu povedala všetko čo ma trápi, bolí hnevá. Aby som mu dala všetko utrpenie, moje "odumreté" časti duše, moje obavy, aby on toto vštko mohol vyliečiť, napraviť a požehnať. Ono možno ma niektorí teraz odsúdia, no ja som mu vtedy nedokázala povedať nič. Jednoducho som sa len na neho pozerala, nasávala ho očami a bola som z neho uchvátená. Hlavu som mala prázdu, žalúdok v kľačiacih nohách, ústa dokorán a srdce plné neho. Myslím že vtedy vo mne narobil poriadnu spúšť Celú hodinu a pol som tam kľačala a ani na minútu som od neho neodtrhla zrak. Mala som pocit, že ak sa otočím , ten okamih zmizne...Proste v ten moment som tam len bola a vnímala ho...
Zaujímavé je, že som na drsných dlaždiciach kľačala hodinu a pol a aj keď som mala nohy skoro odkrvené, žiadnu bolesť som necítila.. Nič.. aj mamina sa o mňa bála, že čo mám s nohami ale ja som necítila žiadnu bolesť.
V ten deň som si uvedomila, že som o ňom mala trošku milné predstavy. Každému odporúčam zamyslieť sa nad tým ako vlastne berie Boha. Lebo to čo som pochopila ja tam, sa nedá opísať inak len Božia láska a dobrota. Absolutne dokonalá, čistá a dokonca zadarmo
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
4
Myslím, že tú prázdnu hlavu máš tak nejako vo všeobecnosti
Napíš svoj komentár
Nech ťa žehná Všemohúci Boh†