Hneď mi porozprávala, akí sú cestári neschopní a ako by mohli poriadne odhrnúť aspoň svetelné križovatky. Zastavila na stopke, pozrela na každú stranu, dala nohu na plyn a otočila sa na mňa. Ani jej nevadilo, že zabudla na smerovku. „Nešoférovala si na tej lyžovačke, že nie?“ Načo by som aj odpovedala, všetci ma poznajú a ona duplom, lebo práve jej volám, že mám ísť niekam s autom a bojím sa. Tak som sa len patrične zatvárila a ona sa usmiala, že veď by to bola blbosť začať šoférovať v zime. Ona má vždy pravdu.
Akosi jej nikdy nemusím nič vysvetľovať...teda, občas hej, lebo raz za čas musíme mať rozdielne názory, aby sa nepovedalo. Ale ona rozumie a neviem, ako to robí, ale vždy ma vie presvedčiť. Tak ako dnes: doma som mala pocit, že je to hovadina a neoplatí sa mi o tom ani uvažovať. Po pol hodine a dvoch deci nealkoholického nápoja som bola na úrovni, že prečo nie. Asi desať minút na to som bola presvedčená, že to bude v pohode a žiadny problém som v tom nevidela.
Taká je, trochu ako ja. Tvrdohlavá a vie si vydupať svoje. Nie, nie je ťažká povaha, ak ju človek toleruje a hrá s ňou na úrovni. Čiže keď chce jemne zmanipulovať ona mňa, robím to isté a sme na nule. Ak existuje niekto, kto vždy vie, ako čo myslím, tak ona. Úprimne, ani som nevedela, že som taká dôležitá.
A ona má vážne pravdu. Pôjdem, veď prečo nie? A bude to ako kedysi...len lepšie
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
husky
13. 1.januára 2009 09:58
...pozdravuj!
Napíš svoj komentár