Posledné dva dni mi je fakt fajn...som síce strašne nervózna a snívajú sa mi strašné sny o stužkovej (oki, viem, že na tom včera malo zásluhy aj to tokajské), ale celkovo som vlastne v pohode.

Lebo vlastne nič neriešim a zároveň riešim 5 vecí naraz, čo je v praxi celkom sranda a ešte väčšia sranda je, že takto o týždeň to so mnou bude vyzerať inak

Ale aj tak by ma celkom zaujímalo, ako môžu byť niektorí ľudia takí neohľaduplní a teatrálni a odporní a neviem akí ešte. Mňa až tak netrápi, že ublížia mne, ale keď ublížia niekomu, na kom mi záleží, to mi vadí oveľa viac...mám totiž pocit, že niekto si to proste nevie až tak rýchlo v sebe vyriešiť a nejako ho to vnútorne ničí...ale asi s tým nemôžem nič urobiť, že? Aj keď by som chcela.

Niekedy ma napadne, že aj ja musím niekomu ubližovať...že asi často poviem niečo, čo niekoho raní...aj keď snažím sa, kontrolujem sa, veľa vecí tolerujem...ale nemôžem predsa chcieť nikdy nikomu ničím neublížiť. Lebo občas je to o tom jednoduchom: „nedáš, dostaneš“ a je len pár ľudí, kvôli ktorým som ochotná „dostať“.

Raz by som chcela dospieť tam, že ma niekto bude obhajovať, keď ja tam nebudem alebo keď ja proste nebudem schopná...nie v hlúpostiach, ale obhajovať ma takú, aká som a v tých veciach, za ktorými si stojím. Podľa mňa je to prejav toho, že pre toho druhého sa vieme obetovať a je mu jedno, ako bude pred ostatnými vyzerať, proste sa ma zastane a nie preto, že ja budem tam a bude chcieť na mňa spraviť dojem, ale preto, že mu na mne bude záležať. Viem, to sa možno okolo mňa deje, ale jeden nikdy nevie.

Nepíšem to preto, že by ma niekto na plnej čiare sklamal, ale tie malé sklamania sa pritrafia, násobia a tak...napadlo ma to proste len pre to, že v poslednom čase často obhajujem ja...a to v takých veciach, o ktorých, tomu, koho som sa zastala radšej ani nepoviem. Človek nechce vedieť všetko, len by ho to trápilo, to hovorím podľa seba, lebo je pár vecí, čo by som tiež radšej nechcela vedieť, ale nanešťastie viem a to len preto, že ten druhý ma nedostatočne pozná a nedokázal odhadnúť, čo to so mnou spraví...tak ma napadá, ako je málo ľudí, ktorí to vedia odhadnúť a ktorým prípadný blbý odhad dokážem úplne tolerovať...

 Blog
Komentuj
 fotka
soon  8. 11. 2007 19:20
Hm no to poznam, ale vzdy sme si vseci nejakym sposobom ublizovali a aj nadalej budeme,bohuzial ale je to fakt krasne,ked v tvojej nepritomnosti sa ta zastane urcity clovek .mas aspon pocit, ze nie si sama na tomto svete
Napíš svoj komentár