Toto je spôsobené nielen tým, že sedlák prišiel do mesta a tým, že moja neschopnosť nepozná hraníc, ale hlavne mojim NULOVÝM ORIENTAČNÝM ZMYLOM (ako vážne, ale čím som si zaslúžila narodiť sa tak, že pomaly netrafím ani z kuchyne do obývačky?). Takže síce (občas) nasadnem na autobus správneho čísla, ale nedojde mi, že ide opačným smerom (ešteže sa električky otáčajú...ibaže niektoré až skoro na konci sveta).
A bojím sa nasadať na prostriedky mestskej hromadnej dopravy, lebo nikdy neviem, kam ma vlastne tie pekelné stroje dovezú. Už som sa zrazu našla v Prievoze, úplne nečakane na Bajkalskej, na moste Lafranconi, na neviem ktorom konci Kramárov, aj na takom mieste, čo doteraz netuším, kde je.
Okrem toho v tejto blbej Blave v kuse prší, potom je zrazu teplo, zase prší, pre zmenu leje...zatiaľ čo všade inde celý deň proste svieti slnko. A môže mi niekto povedať že načo sa ja ráno jak taký debil snažím spraviť z tých vlasov niečo prijateľné, keď do večera trikrát zmoknem?? Poznámky s dáždnikom si nechajte pre seba, momentálne ho nemám veľmi v akej ruke držať.
Ale napriek môjmu vykĺbenému ramenu v rekonvalescencii, tomu, že som prechladla (obidve sa mi stalo v tu vo veľkom meste, ale za to prechladnutie si môžem sama), že všetky moje prednášky sú nudné a všelikto mi teraz chýba...(teraz príde úplne že úprimné priznanie): Proste sa mi tu páči. Aj tu si totiž spievam pri umývaní riadu, aj tu môžem niekomu donekonečna rozprávať svoje jemne priblblé teórie, aj tu sa niekto zaujíma, či nezamrznem...A vôbec, začínam sa tu cítiť trochu ako doma (čo ma teda fest čuduje). Aj keď teraz som v stave, kedy chcem ležať u nás doma na gauči, zatiaľ, čo by mi moja jediná mama vyvárala všetko možné (moja strava v tomto meste je totiž viac ako chabá) a nosila mi čajíky a keksíky a tak...
Myslím, že dnes sa zase stratím a aspoň raz zmoknem a počas dňa asi stratím aj hlas. Ale aj tak sa na ten môj bratislavský dnešok teším, lebo...proste LEBO
P.S.: to som už akože veľká a mám sa sama postarať, aby som neumrela od hladu?
Blog
Komentuj
9 komentov k blogu
1
mimqa14
2. 10.októbra 2008 10:28
tebe treba GPS dievca
2
Z toho si nic nerob, ja som sa tiez donedavna dokazala v Bratislave stratit, a to tu zijem cely zivot.
4
okrem vety ,,v tejto blbej Blave v kuse prší"(grrr), sa mi tento článok páčil a vyjadrujem ti podporu v hľadaní tých správnych ciest v našom meste
5
tak to aj ja som taky "stratovy" clovek juuj..ale to GPS by sa ti hodilo
popripade nos na sebe taky stitok, ze ak sa stratis, treba ta vratit na uvedenu adresu
popripade nos na sebe taky stitok, ze ak sa stratis, treba ta vratit na uvedenu adresu
6
GPS ti je na nič aj tak ťa nikam nedovedie ak aj niekam tak aj zle,...no čo ti poviem treba sa spýtať nie nadarmo sa hovorí že ženské majú dobrú hubu
7
aspoň sa nenudíš...aj moje začiatky boli chaotické, vlastne sú doteraz. Ale bývať by som v Blave veru nechcela...som rada tam, kde som...
8
ja som sa do BA prestahovala pred necelym polrokom a pri niektorych vetach som sa musela pousmiat s tym, ze uplne poznam, ake to je
Napíš svoj komentár