Včera som okolo pol piatej preč prezvonila Domči, či nejde von, ako je to náš zvyk. Pevne som dúfala, že NAOZAJ pôjde, pretože mi vpredvčerom vážne sľúbila, že URČITE pôjde, čo vopred značilo nejaké problémi. A fakt mi zavolala, že ja v meste a nakupuje, a že sa vrati asi o hodinu, tak som jej povedala, že nech potom prezvoni.
No bolo šesť aj niečo a ona neprezvonila, tak som jej znova zavolala, pretože už sa stalo, že ona sa vratila alebo vôbec nešla tam, kde mala ísť, ale neprezvonila mi, lebo sa jej nechcelo ísť von. Tak som aspoň mala šancu, že ju presvedčím.
Povedala mi, že ais nepôjde von, lebo ide do kina. Spýtala sa ma, či by som nešla sama a hoci som vedela, že ide na Pirátov z Karibiku 2 (a ja ten film FAKT neznášam, obvzlášť Johnyho Deppa), povedala som, že idem, lebo sa mi FAKT nechcelo zostať doma a nudiť sa.
Obliekla som sa, zišla dole do vchodu a čakala tam na modrú fabiu, teda Dominčini rodičia nás tam mali odviezť (peši by sme tho nikdy nestihli, bolo 15 minút do začiatku filmi he). Asi prvých 5 minút som dávala pozor a čakala, asi desať sekúnd, počas ktorých prišla modrá fabia, som spala, takže Dominika musela otvoriť dvere a zavolať na mňa, čo bola dosť veľká trapošina vzhľadom na to, že akurát sa domov vracal môj sused s kamošom a psom.
Keď sme tam prišli, videli sme kopec ľudí (nemohla som uveriť, že patrím medzi nich, medzi tých, čo sa TEŠIA na Johnyho Deppa) a medzi nimi aj môjho brata s kamošmi, ktorý vyrazil asi pol hodinu predo mnou (vtedy som ešte netušila, že tam budem tiež). Vopchali sme sa dovnútra a predbehli sme sa na začiatok radu, aby sme dostali ASPOŇ NEJAKÉ lístky. Nakoniec sme vošli do premietacej sály, kde bolo takmer všetko obsadené a sadli si na svoje miesta v TREŤOM RADE NA BOKU (a to sme mali ešte celkom dobré miesta).
Potom na nôj šok vošla dnu skupina dievčat a pár chalanov. Hneď som spoznala sesternicu našej spolužiačky z angliny Veroniky (ktorá tam bola tiež), z ktorými som sa stretla na dovolenke. Strašne som sa zľakla, keď si vedľa Veronikinej sesternici sadol chalan, lebo mi napadlo, že by to mohla byť osoba v príbuzenskom vzťahu s osobou, ktorá bola tiež na tej dovolenke.
Najhoršie bolo, keď mi Dominika povedala, že sa im pozdravila, tak som to musela spraviť tiež. Vedela som, že ma ten chalan VIDEL, a keby bol tá ososba, o ktorej som si myslela že ňou je, tak by ma aj SPOZNAL.
Celý film som sa nudila, fakt, neodporúčam, STRAŠNÁ nuda, že sa tam všetci bili o lístky. Kým sa ostatní ľudia (DOSŤ veľa ľudí) smialo na Johnym Deppovi, ja som len pozerala, že, hm... no ale každý sme iný.
Po filme sme hneď vyšli a pobrali sa pešo domov, dosť som zrýchlila, keď som videla, že za nami vyšla aj skupinka s Veronikou, no potom k nám Veronika prišla a pozdravila sa nám a ja som sa tak zľakla, že som až podskočila. Najprv sme kecali o škole a tak a potom sa ma spýtala, že jak bolo na dovolenke a tak sa ma pýtala, až som na jednu otázku povedala že "Jaj, nechaj tak" a odvtedy bolo ticho, až kým sme neprišli domov.
Našťastie mi nepriamo povedala, že tan chalan nebola tá ososba, čo som si myslela, že je (niežeby som sa spýtala).
No a teraz sedím za počítačom a po druhý krát píšem tento blog, lebo predtým ho asi nepridalo a celé mi to trocha blbne aj s fotkami, ale už vážne končím, lebo mi Ľuba poslala smsku, že mám ísť von, tak idem, aj keď som chcela ísť len s Dominikou, pretože jej spoločnosť je v poslednom čase strašne dobrá a Ľube ani Ive aj tak nemôžem povedať všetko, čo by som chcela, lebo minule keď som Ľube niečo povedala, tak sa z toho smiala, a Iva dookola opakovala "Sila, Leni, FAKT sila". no a tak. Čau
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.