Chcela by som upozorniť VŠETKÝCH ľudí, že blogy, ktoré píšem, sú prísne tajné, čo znamenaá, že ich nesmie čítať NIKTO, kto ma pozná (možno s výnimkou mojich kamošiek, Domči, Ivi a Ľubi, lebo keĎ tak nad tým rozmýšľam, takmer všetko, čo je v mojich blogoch obsiahnuté, aj tak vedia).
No a keď by sa niekto, kto ma pozná, rozhodol nerešpektovať moje upozornenie, tak ho aspoň PROSÍM, aby to nečítal, vzhľadom na to, že 98 % z celkového textu sú trapošiny a podobne (NAOZAJ nechcem, aby sa po Spiškej rozchýrilo, že som vadná...:o)
Včera som bola von s Ľubou, Dominika sa ani neozvala a tak sme šli len my dve (nemám veľmi rada, keď sme veľká skupina, občas je to fajn, ale keď si chcem normálne pokecať, potrebujem na to JEDNÉHO človeka.
Tak sme zase utekali do tých našich Smižian sadli si na lavičky a kecali o takých blbostiach ako vždy. Bolo dosť chladno, aj trocha svietilo slnko, ale fúkal taký studený vietor, že sme sa čoskoro začali triasť, tak sme sa išli prejsť a potom sme sa znova vrátili a sadli si.
O chvíľu sa objavil "utratený" (Nevieš, kto to je? Ľahká pomoc! Pozri si moje blogy "28.8.2006"a keď chceš aj "29.8.2006") prišiel na autobusovú zastávku, sadol si na lavičku, chvíľu s niekým telefonoval, potom odiešiel ku fitku, potom celkom odišiel, potom znova prišiel ku fitku a potom prišiel s jedným kamošom a sadol si na lavičku ku autobusovej zastávke. Jeho kamoš si k nám sadol chrbtom a on obkročmo - na lavičku (Malá otázka: V parku sú dva druhy lavičiek. Jeden druh je celkom jednoduchý, sú to len tri laty dreva a je pomerne úzka, takže keď na takej sedíme s Domčou, sedíme obkročmo. Druhý druh lavičiek je už viac vypracovaný, je z dreva a betónu a je pomerne DOSŤ široká. Druhý druh lavičiek je len na autobusovej zastávke (tiež v parku, len slúži ako pri autobusovej zastávke) a druhá bola tam, kde sme sedeli my (jediné dve lavičky, ktoré sú oproti sebe). Utratený s kamošom sedli na autobusovej zastávke, teda na lavičke druhého druhu (tá široká). Otázka znie: Ako teda mohol sedieť obkročmo na tak širokej lavičke? Raz som to skúšala, sedelo sa veľmi nepohodlne. :o) )
Tak tam sedeli a ja som na nich videla (teda chrbát jeho kamoša a "utrateného" z boku) (Ľuba nevidela nič, lebo im bola chrbtom) a začali kuriť a podobne. A ON sa v kuse na nás pozeral. Vždy, jak niečo povedal, pootočil hlavu a díval sa na nás. Bola to sranda, keď Ľuba vstala a len tak robila pár krokov okolo lavičky, aby sa zahriala, tiež si všimla, že na nás v kuse čumel.
Potom k nim prišiel Martin (v kraťasoch !!!!!!) a šli si sadnúť k chalanom, čo sedeli o tuším dve alebo jednu lavfičku od nás. Tak si tam všetci sadli a rozprávali sa (neviem prečo, ale zdalo sa mi, že prehodili pár slov o nás, keďže sa aj Martin pár krát obzrel, čo ináč porušil tú ignoranciu, akú použil minule, keď okolo nás prešiel). Potom sa zdvihli a odišli na zastávku, potom prišla k nim nejaká dosť divná baba, prišiel autobus a vošli doň a odišli (tí chalani, čo sedeli pár lavičiek od nás už predtým, tam zostali).
Ozaj, zabudla som napísať, že ešte predtým tam prišla taká partia ožratých, od tých 20 do, čo ja viem, takých 25 rokov, chlapov a jeden bol strašne zdrúzganý, a prišli k nám, a ten zdrúzganý začal vykrikovať, že prišiel z Prahy a že tam sú strašne šeredné baby a že slováčky spišiačky najkrajšie a tak kecal, že či nejdeme sním sa ochľastať (a my, teda ja že "Nie!") a tak a potom odišli.
No ale keď potom odišiel aj "utratený", tak sme sa doť nudili a strašne triasli, tak sme išli nazad na svoj Západ, a Ľuba sa išla obliecť a potom sme zaliezli do Domčineho vchodu (po ňu sme nešli, šak najlepšie sa kecá vo dvojici ne?) a sme sedeli na chodbe a tak sme sa rozprávali (o "utratenom") a tak bola celkom sranda a mi povedala, že si všimla, že jak na nás v kuse kukal a podobne.
A ja som rozmýšľala, či vôbec niečo povedal (ako nám) alebo či sa nás na niečo pýtal. Nechce sa mi veľmi rozpisovať všetky situácie, kedy mal čo povedať a nič nepovedal, lebo sa mi ani tak zase veľa FAKT nechce písať a okrem toho by to bola už FAKT STRAŠNE dlhé a to by už NAOZAJ NIKTO nečítal. TAk len to, že som si spomenula, ako nás skoro na jar jeho skupina balila (on medzi nimi). tak sme ako sedeli zase na tej našej lavičke a sme sa rozprávali, obďaleč pri vchode do kostola sa vytvorila skupina ("utratený" ešte s nejakým kamošom na bicykloch) a tak spravili (myslím "utratený" a jeho kamoš) pár kolečiek okolo nás a potom sa jeden z nich spýtal, že či nevieme koľko je hodín, ale ja neviem kto to povedal, lebo ja som im bola chrbtom a Dominika tvárou. Potom prišli, sadli si na vedľajšiu lavičku a tak o nás kecali a podobne, ale až potom, jak sme už museli ísť, sa nás spýtali, či s nimi nejdeme na vínko abo na niečo, ale to sme už FAKT museli ísť.
Dnes som sa to chcela spýtať Dominiki, ale FAKT neviem, kedy sa jej to spýtam, snáď dnes, jak pojdeme von (že kto sa spýtal, koľko je hodín), ale povedala mi takú haluz, že jej kamoška (nemám ju rada) jej včera povedala, že chodí s babou v našom ročníku z našj školy z Déčky. Chodí do Smižian, ale spolu som ich videla len raz na lavičke, (aj s ostatnými) ainak nič, takže neviem, či je to pravda, alebo nie, no ale aj tak je sranda, keď na nás v kuse čumí (je to také milé) avždy vtedy mám pocit, že nás jednoducho žere, ale to najbližšiu dobu Domči asi nepoviem, lebo by to vyznelo trápne.
Ak si niekto (teda ty čo to čítaš), kto ma pozná, a ignoroval si moje upozornenie aj moju prosbu, tak PROSÍM si tieto trapošiny nechaj pre seba, nikomu to neroztrubuj a tvár sa, že si nečítal/a. FAKT dik. čawte.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
radusenka
30. 8.augusta 2006 20:33
Lol.
4
A potom dosiel don juan a segnorita pipina a sluzku jeblo ked uvidelia co spravil zahradnik a ajtak sa secko skoncilo svatbou ktoru este stihol niekto prerusit ze
Napíš svoj komentár