Keď mi včera zazvonil mobil, bolo asi tak pol piatej, teda dosť skoro, hlavou mi preletela, len tak, na stotinu, zvláštna myšlienka, že mi nebodaj prezvonila Dominika. Povedala som jej, že má prezvoniť, keď sa vráti z Levoče (bola nakupovať). Zobrala som mobil, no a fakt to bola ona (písala so, že sa akosi zmenila). Tak som jej odzvonila, ako to už robievame, no a prišla som po ňu. Otvorila mi a na rukách mala svojho malého suseda (neviem koľko môže mať rokov, snáď jeden, predvčerom sa mu narodil braček), no a tak som si až potom všimla, že má nové nohavice (na jej štýl trocha divné ale boli pekné, čo som ju aj o tom musela ubezpečiť), no, kým sa obula a tak, tak čas trocha pokročil, ale napokon sme sa dostali von.
Zamierili sme ZASE do Smižian a tam sme si ZASE sadli na lavičku. Bola tam skupina z nášho sídliska, teda myslím deviataci z pred niekoľkých rokov z našej školy a podobne. Nejako som ich nevnímala a ani som sa (napodiv) neobzerala, či náhodou nejde okolo "utratený", lebo mi pravdu povediac bolo dosť trápne sa obzerať po tom, čo mi povedala Domča ( a poevdať celú pravdu aj zaskočilo) (Zase nevieš o čom hovorím? Pozri si môj blog 30.8.2006).
Tak bola dosť nudná, lebo som hjo ani NEVIDELA, aj keď mi Dominika na ceste na Západ (išla sa prezliezť, bola jej zima) povedala, že tam bol.
Keď sme sa vracali, stále tam bola skupinka a na jednej lavičke sedela aj tá spolužiačka z Déčky. Pekne som sa pozdravila, usmiala som sa...
Stále sme tam sedeli a keď mám povedať pravdu, bola nám zima a strašná nuda, aj keď sme sa boli prejsť cez Západ 2.
Už pomaly bola aj tma, keď sme tam ZNOVA prišli a sadli si, a tam boli ZASE skupinky a tak a medzi nimi boli aj spolužiačka z Déčky a jej kamošky.
(ZAbudla som napísať, že keď sme sa boli prejsť a potom sme išli na Západ, stretli sme tú Domčinu spolužiačku a tak, chvíľku sa rozprávali a potom Dominika spomenula "utrateného" a proste vtedy mi prišlo tak divne, lebo dosť som sa tej témy desila (doslova), hoci som vedela, že sa asi čoskoro dozviem jeho meno (vau, až toľko veľa o ňom viem!!!). No a Domča fakt potom tresla, že sa ináč volá Jožo (no fakt, lepšie meno, ktoré by mu viac pristalo, som ešte nevidela... snáď zatiaľ .)
A vtedy keď sme tam tak sedeli, všade naokolo boli party (boli sa ožraď), tak na mňa dopadla taká prudká vlna zvláštnych pocitov, že som jednoducho NECHCELA, aby "utratený" (teda už Jožo) chodil s tou našou spolužiačkou z Déčky, a bolo to také zvláštne, akokeby som niečo stratila, nejakú tú radosť zo života, niečo, čo by ma občas VÁŽNE potešilo, ktomu sa pridal aj fakt, že som ho vtedy ani nevidela a že sa na mňa ani NEPOZREL, nie to už USMIAL (teda, myslím, že na mňa nepozeral, ako to mám vedieť, keAď som ho nevidela? Ale mala som jednoducho taký pocit, veď aj tak bol v PARTE, taže asi tak...)
No a potom som pocítila, že moje sebavedomie kleslo do mínusovej hodnoty, taký ten pocit sebazavrhnutia a podobné pocity, ktoré mi jednoducho až doslova ZVIERALI hrdlo. NAjhoršie na tom bolo, že hoci som tušila, že to isté cíti Dominika (nikdy by som to nepriznala pred ňou, vždy sa tvári, že jej je väčšina vecí jedno), nemohla som jej nič také povedať. Vtedy by mi prvú pomoc podala Leňa, ale ona bola niekde ďaleko, v ndedohľade...
Potom sme našťastie odišli, ale keď som bola doma, strašne sa mi chcelo revať (čo si vážte, že to píšem tu, keď som to ani Domine nepovedala lebo je to strašne trápne) a ani som nevedela, PREČO vlastne.
Keď som sa zobudila, bolo mi už lepšie, do kým som si nespomenula, prečo mi včera bolo tak mizerne.
No a teraz sedím za počítačom a všetko píšem tu a už mi aj prezvonila Dominika (čo bolo len tak niečo po štvrtej), ale ešte som chcela toto dopísať. Pevne dúfam (a desím sa opaku), že tam NIKDE nebudú veľké party, že tam nebude spolužiačka z Déčky, ale len "utratený" (sorry, nomôžem si zvyknúť) s jedným kamošom, že bude zase kúriť na lavičke aku stále a pozrie sa na mňa (alebo aspoň na nás) a usmeje sa (ako to mal vo zvyku). FAkt viem, že je to šibnuté, ale cítim sa, akoby niečo, čo nám PATRILO niekto ukradol... To naše každodenné šťastie. Divné.
Jedna otázka včera padla viackrát, keď som bola ešte s Dominikou von. Že prečo MY nemáme žiadnu partu...?
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
happygirl200
1. 9.sept. 2006 09:41
ako dost mi trvalo kym som to pochopilaaa ale....furt mi nezapina preco nemate partu?skuste byt viac...odviazanejsie
Napíš svoj komentár