6.9.2006

Pred troma dňami (skôr som sa na počítač nedostala) som prišla po Leňu okolo tej piatej. Zazvonili sme aj u Dominiky, bola doma, ale povedala, že pôjde von až tak trocha neskôr (pol šiestej). Vybrali sme sa s Leňou do Smižian (už v škole sme jej stihli čo-to povedať o Ferim a "utratenom". Stihla som jej trocha povedať, čo sa stalo u mňa na dovolenke, ale keďže ešte bolo svetlo, nebola navodená taká tá atmosféra a oproti nám sa blížila Sima s Ivou, nemohla som jej povedať viac ako je čistý základ.
Na mieste stretka s Ivou Simou sme sa rozprávali (teda s Ivou a Simou) tak dlho, že sme mohli ísť s nimi na Západ 1 rovno po Dominiku. Mali sme v pláne okolo ôsmej sa ísť pozrieť na nich, lebo mali hrať schovky a tak, ale ak mám byť úprimná, mne sa vôbec nechcelo, lebo som chcela len tak jednoducho pokecať s Leňou, keďže sme sa nevideli dva mesiace.
Keď sa už k nám pridala Domča, vybrali sme sa zase na cestu do Smižian. Podrobnejšie sme ju oboznámili s Ferim, "utrateným" a Martinom a ďalšími z ich bandy. Keď sa niekto ukázal, Leňa sa len vypytvovala že "to je kto?"a podobne.
Sadli sme si na dvojku (lavičky, čo sú si oproti sebe) a tam sme kecali (neverili by ste, ako Leňa rozprúdila našu v posledných týždňoch úbohú konverzáciu). Potom sa objavil Feri a prešiel okolo parku (mala som pocit, že sa na nás občas díva, ale keď mám povedať pravdu, už ma nebaví ten môj pocit, lebo je to LEN pocit, takže berte to tak, že vždy, keď sa objavil, som mala pocit, že sa na nás díva, ale nebudem to rozpisovať, lebo mi to vždy zaberie kopec času, takže to napíšem až vtedy, keď si budem ISTÁ, že sa na nás pozerá). Bol medzi nimi aj Jaro (chalan, čo nás na každom kroku prenasledoval v zime, keď sme chodili na Západ 2). Potom asi o päť až desať minút sa vrátili a sadli si tak, že mňa mali tvárou a Dominiku, Leňu chrbtom.
VEDELA som, že sa o nás rozprávajú, aspoň o nás hodili pár slov, hlavne vtedy keď sa za nami obzrel aj Feri (on tam čupel chrbtom k nám). A hlaven som si všimla, že na nás Jaro pozerá. Nakoniec sme museli odísť, lebo Dominike mamka volala, že sa jej zasekol počítač, takže sme museli ísť k nej.
Keď sme sa vrátili, šli sme si sadnúť znova na dvojku a prechádzali sme okolo lavičky, kde sedeli, aspoň jaro tam bol a niekto sa nám pozdravil že "ahoj, dievčatá) ata Domča odzdravila a tak. Sme sa šli ešte prejsť a v kuse sme počuli rôzne útržky, čo o nás hovoria povedľa stojace bandy. Potom som trepla takú vec, že by som aj vydržala s jarom (nuda, nuda, nuda), len keby sa k nám potom pridal Feri.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu