Koľkokrát som si za posledné obdobie pomyslela, ako rada by som mala pri sebe človeka, ktorému by som sa mohla zveriť, ale úplne so všetkým, ktorý by ma nezavrhol, nech by som mu povedala čokoľvek. Neviem prečo mám pocit, že taký človek nieje. Možno si reakcie a myšlienky ľudí, ktorým by som sa zdvôverila, iba namýšľam, ale vážne mám pocit, že už nikomu nemôžem povedať, aspoň nie úplne všetko, čo vo mne je.

Zase je tu jedna z chvíľ, kedy by som sa najradšej podelila o čosi s niekým, ale zase mám pocit, že nemám s kým. Ani nejde o to, žeby nikto nablízku nebol, ale keď ja sa jednoducho BOJÍM to povedať, a keď sa bojím, akoby som automaticky strácala chuť to povedať. A asi preto mám následne pocit, že ma ľudia okolo mňa stále menej a menej poznajú, v čom zase pramení pocit, že ma ľudia stáole menej chápajú, a pre mučivý pocit, že všetko držím v sebe a že som na všetko sama sa mi chce plakať :´(

Preto to všetko píšem tu, chcela by som všetko napísať na blog, aby som si myslela, že ma aspoň anonymný ľudia budú chápaťa nemusím sa tak obávať reakcií. Ale je to úpln na nič, pretože aj keď to napíšem tu, všetci si to aj tak prečítajú, čo si myslím je ešte horšie, než by zo mňa všetko vypáčili.

Takže tento blog je úplne bezvýznamný a obkecávanie okolo jednej veci na presne 1601 znakov bez nadpisu úplne zbytočné. No nič, aspoň všetci viete, aký je môj hlavný problém, aj keď ma teraz pri písaní týchto slov stále viac zachvacuje pocit, že keď toto uverejním, len zbytočne zaberiem miesto :/ Aj tak si nemyslím, žeby to mohlo niekoho zaujať až tak, aby to dočítal do konca.

 Blog
Komentuj

6 komentov k blogu

1 
fotka
fhobos  13. 7. 2007 12:22
ja som to docital
2 
fotka
wandush  13. 7. 2007 12:57
aj ja som docitala a mrte sucitim
3 
fotka
srdce1357  13. 7. 2007 13:56
noo docitala som

ja mam tiez taky problem, ez v poslednom case nedoverujem nikomu a vobec sa nemam chut s niekym ist bavit...proste akoby som sa zasekla a neviem sa bavit...je to smutne no...a dokonca kamos mi vravi, ez som zvlastna, ale vysvetlenie tej mojej "zvlastnosti" mi nepoda...vraj mi musi stacit, ze som zvlastna...hnusne od neho...mam proste pocit, ze som na vsetko sama...hoci ziadne velke starosti nemam, ale aj tak mam pocit, ze uz to nie je, ako ked som mala 10...
4 
fotka
lenc_a  13. 7. 2007 17:30
Fhobos, Wandush: vdala



Srdce1357: hmm pocuj, mali by sme si zalozit klub tych, co sa citia opusteni... a bavili by sme sa vsetci medzi sebou na samych depkoindnych temach :/
5 
fotka
lenula  14. 7. 2007 12:10
lenik docitala som to dokonca a vies ako som minule pisala tak v tom nesi sama ani ja nemam komu povedat to co ma trapi a takl vsetko v sebe dusim a rdsej si to necham pre seba ako znasat tie ich pohlady takradsej cusim a trapim sa no ale vies po tych rokoch som si uz zvykla to vsetko v sebe ukladat a uz ma to netrapi zvykla som si na to ze cloveka ktoremu by som mohla vsetko povedat nenjadem a vies co ked nikomu neveris nevycitam ti to lebo ani ja.... ale vies netrap sa nad tym ze nemas komu povedat svoje trapenia pretoze to samo o sebe je dalsie trapenie chapes??? vazne ti to hovorim budes sa este viac rapit
6 
fotka
timmus  18. 7. 2007 21:12
heh no ej si odpisala na henten komentar tak som si aj blog precital ...mmmmm neviem ci tu mam napisat ze sak mi povedz barco co ta trapi ked ta nepoznam a tak heh...ale rozumiem ti s hentym ze by si sa niekomu uplne ze zverila skoro so setkym...napr mne sa minule byvala zverila s takou vecou co skoro rodicom nepovedala a nido z kamosov okrem mna to nevie...ale cel som aby sa jej aspon takto ullavilo...sry ze take hovadiny tu pisem sak koho to zaujima ale nudim sa no sry heh
Napíš svoj komentár