Včera som prvýkrát videla padať hviezdu. Vracali sme sa zo Smižian, kde vždy chodievame. Nikdy nezdvíham oči k nebu, len vtedy som sa akosi nebránila tomu pohľadu... obloha bola čistá, jasná, vzduch chladný ale príjemný...
Pozrela som sa a hneď som zbadala malé letiace svetielko. Prvé, čo mi prišlo na um bolo, aha lietadlo... ale o sekundu na to svetielko zmizlo v hlbinách šírej oblohy.
Tak mi bolo jasné, že som videla kométu... vždy som sa pozerala s nádejou, že ju uvidím a nikdy som nevidela a vtedy som sa raz pozrela presne tým smerom a videla som ju... Nie som človek, ktorý verí na osud...verím v to, že každý si je strojcom vlastného osudu, verím však na to, že niektoré veci sa musia stať. Nie som ani človek, ktoý poverčivo verí na všetky nezmysli, ale budem veriť, že som nezazrela tú hviezdu pre srandu, ale aby mi bolo dovolené si niečo priať. Tak držte palce

 Blog
Komentuj
 fotka
filo99  10. 11. 2006 17:53
jasne drzim a inac vsimaj si aj nebo.. niekedy tvori pekne ukazy ako su cerveny mesiac a pod... fakt to stoji za to hlavne polarna ziara.... aj ked s tu vyskytuje len velmi ojedinele.....
Napíš svoj komentár