Mojich posledných pár hodín v tomto roku

Mám posledných 19 minút na to, aby som to tu stihla napísať.
Myslela som si, že koniec tohto roka prebehne celkom normálne, už bez žiadnych komplikácii, snáď si užijem trocha srandy... ale nečakala som nič výnimočné. A predsa, neuveriteťné, koľko vecí sa dá stihnúť a zmeniť posledný deň.
Boli sme oslavovať v garáži, zohnali ju traja chalani z dediny, kam sa chodíme prechádzať. Známi, snáď v miernom zmysle povedané kamaráti... Bavili sme sa, rozprávali... pili pivo... nič výnimočné, ale sranda bola...


Za 1.), dnes, keď som prišla o desiatej domov, rodičia mi prišli na to, že som fajčila. Nevystrájali, ani nič, vlastne som mala pocit, akoby to nechali na mňa. Hoci, samozrejme im to nie je jedno, povedala som, že sme len skúšali a že mi to nechutilo a myslím, že boli radi.


Za 2.), tancovala som dnes, popravde, svoj prvý slaďák v živote. V garáži, na pomalú hudbu, keď vedľa mňa tancoval môj PRVÝ, a vlastne celkom čerstvý frajer s mojou kamoškou a ja som tancovala s jeho kamošom, lebo sme si vybrali zápalky rovnakej dĺžky.


A za 3.), keď už som mala blízko k tomu, aby som svoj prvý tanec venovala chalanovi, ktorý sa mi tak dlho páči, rozhodol sa, že si ma radšej odvedie von, lebo sme mali ešte jednu nedoriešenú tému. Spýtal sa ma, či som sa už rozhodla, teda či s ním chcem alebo nechcem chodiť. Čakala som, že v tejto chvíli budem vedieť jasnú odpoveď, ale nevedela som. Spomenula som si na Ivu, ktorá by ma snáď zbila, keby som povedala nie, spomenula som si na Ľubu, ktorá by na do mnou neveriacky krútila hlavou, na Dominiku, ktorá by mi bola asi hneď strelila. Na Leňu, ktorá bola zo všetkého asi viac mimo než ja sama a na Momu, ktorej je aj tak všetko srdečne jedno. Spomenula som si na svojho Anjelika slight_smile:, ktorý mi poprial správne rozhodnutie. Tak som tam stála, triasla sa od zimy, všetko sa mi v celku prehnalo hlavou. Nakoniec som zo seba konečne dostala áno. A on ma pobozkal. Za zvuku petárd, tlmenej hudby hrajúcej v garáži a smiechu mojich kamošiek. A popravde, na to, ako dlho som na tú chvíľu čakala, som si pripadala.... trocha komicky.


Som rada, že som to tu stihla napísať. Už radšej bežím, čoskoro bude prípitok. škoda len, že sa doteraz zo všetkého klepem. Pravdou však je, že hviezdy mi plnia priania. Nabudúce, keď uvidím padať hviezdu si však budem želať, aby všetko prebehlo bez všetkých tých zmätkov.ŠŤASTNÝ NOVÝ ROK. (Dúfam, že tento nebude taký zmätený. Aj keď o tom môžem asi len snívať.)

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu