Začali prázdniny, očakávala som, že si ich poriadne užijem... ale pomaly prestávať v to dúfať. Neviem, možno je to len zase jedno s čiernych období, ale ja už vážne neviem, čo mám robiť (
Zase sa dejú veci, a ja jednoducho nemám šajnu, ako ich mám vyriešiť, zase sa chcem len niekde skryť, na nič nemyslieť... Všetky predstavy saharského leta plného zábavy s kamoškami, nejakých zážitkov sa pomaly čím ďalej tým viac rozplýva pomedzi zamračenými oblakmi. Niežeby mi šlo niekedy o počasie. Vlastne som celkom rada, že je zamračené, nesvieti slnko, ale namiesto toho občas príjemne spŕchne.
Posledné mesiace.... nevedela som povedať, či som šťastná, smutná, či sa na niečo teším, alebo či sa niečoho desím. Proste... sa so mnou nič nedialo. Dnes... sa so mnou zase niečo deje, aj keď som si to práve nepredstavovala takto.
Neviem o čo ide viacej... o kamošky... alebo o ten bezvýznamný pocit? Možno je to navzájom poprepájané, a keby nešlo o kamošky, tak by aj bezvýznamnosť bola ľahšia.
Chýbajú mi tie, keď si na ne teraz spomeniem, celkom jedinečné chvíle s kamoškami. Mám pocit, že ako som začala... tak aj končím. Akoby ľudí, na ktorých sa môžem spoľahnúť bolo stále menej, kedysi som vedela, komu môžem čo povedať... Teraz? Nemôžem nikomu nič povedať. Bojím sa reakcií, ktoré sa za posledný pol rok tak zmenili... Už si neviem predstaviť, žeby som sa niekomu z kamošiek zdvôverovala... Akoby ma nie nikto nepochopil... Ale nikto nechcel pochopiť. Kedysi som mohla za niekým prísť, hľadať a NÁJSŤ oporu. Teraz sa hľadaniu radšej vyhnem, pretože sa bojím, že oporu nenájdem.
Mala som v hlave toľko myšlienok... ale nedokážem ich vyjadriť písmenami.
A ďalej? Včera som sa pohádala s kamoškou, lebo vraj som na ne zabudla. Ale mňa už jednoducho nebaví byť s niekým... ako to nazvať? Nemám o čom kecať. Pretože sa bojím niečo povedať, bojím sa, že ma niekto zase vysmeje, bude sa zo mňa smiať alebo... podobne. Neviem, čo si mám myslieť, ak je láska to, že sa niekomu vysmievate... AKO sa mám cítiť?
Všetko je zase proti mne. Už neviem, komu mám veriť, komu sa oplatí veriť. Mám pocit, že každý na mňa kašle (
Včera ma zase jeden chalan ODJEBAL. Ja... ja vážne neviem. Nechápem. V jeden deň mi niekto takmer zloží nebo k nohám... a na druhý deň som len obyčajná hračka. Nemôžem zabrániť tomu pocitu ÚPLNEJ bezvýznamnosti... Len potrebujem niekoho, kto by si ma vypočul, upokojil, ale mám pocit, že od každého príde len zrada, alebo... ako to vyjadriť... :´( bojím sa, že nemám pomaly už KOMU veriť.
Každý sa so mnou zahráva, pre nikoho nič neznamenám, už neviem čo mám robiť, ako sa správať, aby som pre niekoho NIEČO znamenala, nejde mi o TOHO chalana... ide mi princíp... že je len jeden z mnohých, ani prvý ani posledný...
Ani neviem, načo to tu vlastne píšem. Aj tak si to takmer nikto neprečía, tu už nikto blogy nečíta. Takže zase len spievam do vetra. Aspoň mám pocit, že som to niekomu povedala... možno
Každé slovo je také... prázdne. Zmysol pekných slov... cítim už len medzi riadkami piesní...
...
Si to najkrajšie čo ma kedy stretlo si moja tma, si moje svetlo, si moje ráno aj moja noc veď nechcem od teba až tak moc len trocha nežného citu nejakú myšlienku pred úsvitu sladkú vetu za úsvitu lebo tebe sa nič nevyrovná ty si moja jediná kráľovná. Lebo sa mi nepáči žiadna jak ty, si ako hviezda čo na nebi svieti byť s tebou to nech je realita nech je to skutočnosť lebo mne už vážne svitá bez teba každá minúta je ako prejsť po žeravom uhli a každá myšlienka ako by hodiny stuhli ako čas plynie mojej myšlienke o láske tiež ja sa však nezdám dúfam že ty o tom vieš.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
tatianka
10. 7.júla 2007 14:57
obcas mam podobne pocity a nie je to nic prijemne...uprimne, neviem ako ti poradit...skus sa zdoverit mame, ta sa ti smiat urcite nikdy nebude
2
lena sorry za tu vcerajsiu hadku ale aspon ti to niketo povedal co si mysli vecsina i ked ja uz neviem co si mam mysliet a uz popravde na vsetko serem aj tak ma nik nepouva kazdy si robi co ce tazke moje slovo nestoji nic tak neviem preco by som sa mala snazit takze ja uz koncim mne je uz vsetko jedno
Napíš svoj komentár