Prečo hviezdy padajú

9. novembra som prvý krát videla padať hviezdu. Prvý krát som si niečo želala. Niečo, v čo som síce neverila, že sa splní, ale v čo som dúfala. Na druhý deň som znova videla padať hviezdu, znova som si čosi želala... niečo menšie, menej dôležitešie... splnilo sa to ešte v ten deň.
Na moje druhé želanie som čakala až do posledného dňa minulého roka. Ale splnilo sa. Mala som zmiešané pocity, ale ÁNO, SPLNILO SA.
Mojím vrúcnym želaním bolo mať jedného chlapca. A vtedy, v teň deň... sa to splnilo. Vtedy to bolo na mne, a hoci som si nebola istá, vedela som, že v ten deň MUSÍM povedať "áno". Jednoducho musím. Tak som to urobila.
Dnes, tak ako moje šťastie prišlo, tak odišlo. Dôvod som ja, pretože som si dala ukradnúť reč, zmiasť zmysli tak, že som nerozmýšľala nad ničím.
Mala som pocit, že sa to takto skončí, nevedela som však, že nedostanem ani šancu na to, aby som to zmenila.
Hviezdam nemôžem nič zazlievať, moje želanie mi splnili. Škoda len, že som mu nestihla povedať, že sa mi nielen páči, ale že ho ľúbim. Všetko je však preč. Zostali len podivné city, trocha hanby, potupenosť, smútok, sklamanie...
Môj prvý vzťah trval dva dni. Ale teraz sa mi zdá, akoby to bol celý môj život. Nerozmýšľam už nad tým, čo mohlo byť, o čo som prišla.
Len som dnes mala asi prvý krát pocit, že sa mi nechce ísť vonku, a že by bolo lepšie zostať doma.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu