Bola som úprimná.K tebe.No k sebe už ani nie.Vyfarbila som si úprimnosť žiarivými farbami a naservírovala som ti ju až pod nos.A teraz tu sedím a rozmýšlam,či som radšej nemala zachovať dekórum.City sa nenosia.Cit nie je arafatka.Cit nie je v móde.Ja nie som v móde.
Chcela by som si položiť hlavu na jeho rameno.Byť si istá,že je vedla mňa niekto komu nevadí,že som náladová,nikto,kto je šťastný za každý môj bozk.Niketo komu tak často klamem.Do riti.Som naozaj taká,taká...človečia?
Je mi fajn.Zatvorím oči a utrhnem anjelovi krídla.Už sa nebudeme spolu vznášať kamarát.Už nie.Zostávame nohami pevne na zemi.Ja a ty.Ty a ja.A moje svedomie utopíme v pohári červeného...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
m1k3
17. 4.apríla 2008 09:06
Brutus
2
to je veľmi silné... a každý z nás je nejaký. Ja tiež nie som dokonalá a občas mám chuť všetko zahodiť za hlavu a byť nepoznaná, nemilovaná... ale keď si to vezmeš z tej druhej strany, tak to je to čo ich k nám priťahuje, nie? Že sme také aké sme...
Napíš svoj komentár