oddelujúcej tmu od svetla,svetlo od tmy.
Dotkni sa pier pokropených rosou.
Dotkni sa ticha,čo spriada zlaté nite,
z ktorých ušije krehké nemé my.
Dotkni sa lona skrytého pod ľaliou.
Dotkni sa živej rany.
Dotkni sa diamantov
utrpenia...
Dotkni sa nemej panny.
Dotkni sa kvetov
poznania...
Dotkni sa
na dotyk.
Na dotyk sa prebudí.
Na dotyk stráca význam
slovo cit...pre ľudí.
Na dotyk snov medzi črepinami.
Na dotyk vysloví
krehké...my.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
janulka3112
5. 3.marca 2008 10:32
konečne nová báseň od teba...už mi aj chýbali...žiadostivosť po dotykoch? Tak sa to dá chápať? Ak by mali byť od človeka, ktorého miluješ, tak chápem, že ti chýbajú...
Napíš svoj komentár