23:30...Stiahnuté žalúzie, stiesnené priestory na intru, prázdna plechovka od piva a ja. Neschopná akéhokoľvek zmysluplného činu. Ani do perín sa mi nechce zaliezť. A tak len sedím a myslím na cigaretu, ktorá sa mi vála aj s pocitmi v kabelke. Nechce sa mi diskutovať s priateľmi, nechce sa mi spať, nechce sa mi učiť...Asi som sa stala typickým mladým človekom 21. storočia. Hm, myslím, že ani súložiť sa mi nechce a to už je čo povedať. Možno by som si mala dať puka a prečkať polnoc...Dať si také malé rande s nocou...Len ja a ona a ona a ja a všetky moje hriechy, ktoré nám môžu osladiť naše spoločné okamžiky. Musím sa priznať, že som sa odvážila prečítať si pár blogov. Bohužiaľ, starý dobrý birdz je preč. Ale to asi vieme všetci. Samé tlachanice o chalanoch a príliš mnoho patetických slohov a pár blogov na pokračovanie. Uf...kto hľadá ten nájde. Aj ja som si tu dnes večer pár duši lahodiacich blogov objavila. A potom som sa zase vrátila k svojej otupnej letargii. Možno ak by som si namalovala každý necht inou farbou, bolo by mi sveta žiť. A možno nie. Zase by som chodila s ošúpaným lakom a vyzerala ako blbka. Viete čo? Dala by som si pivo. Ponorila by som doň svoje myšlienkové pochody. A išla by som sa prejsť s Kafkom na pláž. Alebo by som sa mohla vybrať na hon na ovcu. A tanovať a tancovať a tancovať...Nechala som ho doma...škoda práve teraz by som sa vedela tak krásne stotožniť s tými jeho hrdinami. A viete čo je na ňom tak krásne? Žiadna patetickosť.... Pravdupovediac radšej by som mala zalahnúť. Noc na mňa aj tak serie a rozdáva si to s ďalšou tisíckou ľudí. Mrcha prodejná. A možno by som si aj ja dopriala súlož. Nie. Radšej to pivo a Haruka. Mmm deti píšte píšte píšte a vylievajte svoje srdiečka, než sa z vás stane mladý človek 21. storočia.
S láskou .......
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.