Spásu si váž.
Spása nie je špás.
Spásu zdá sa
každý hlása.

Priehľadný nov.
Prelínajú sa spomienky
s práve videným.
A bezbodkové lienky
sadnú si mi do snov,
kým spím.

Prítmie modlitbu mi odrieka
a za oknom anjel
obdivuje kvety mrazu.
Bohu sa vraj nevyká
len človek to tak chcel.
Za vykanie spásu?

Nakreslila si kruh kriedou
a potom ďalší a ďalší.
A svojou tvárou bledou
pýtala si sa či neprší
luďom do duší.

Ak su spasení tak nie.
Ak si premočený
stále čakáš na spasenie.
Čakám bezozmeny...

 Blog
Komentuj
 fotka
janulka3112  6. 2. 2008 12:09
milá básnička... ... dohovie ako to bude s nami...
Napíš svoj komentár