Keď bola len dievčaťom
Predpokladala aký bude svet
Ale odletelo to preč z jej dosahu. Pretože každá slza je súčasťou vodopádu,tak,ako je každé slovo súčasťou veľkého činu.
Pretože viem,že slnko zapadá aby vyšlo. Potrebujem prehodiť pár slov sama so sebou. Pár zbytočných,bezvýznamných slov,ktoré tak strašne pomožu mojej duši a mojmu srdcu. Potrebujem si uvedomovať všetky svoje myšlienky.
Chcem sa prejsť životom,v ktorom nie je žiadna porota. Chcem si dopriať pokojný spánok. Chcem ťa chytiť za ruku a pozerať sa na nočné mesto. Chcem vyjsť ráno pred dom a nastaviť tvár jesennému slnku,chcem sa zhlboka nadýchnuť a nechcem cítiť žiadnu bolesť.
Chcem pozdraviť človeku ktorého nepoznám a usmiať sa na niekoho,kto to potrebuje viac než ja. Chcem ráno vstať a vychutnať si východ slnka s pocitom,že s východom prichádza nová nádej.No chcem ju vidieť,chcem sa jej dotknúť,lebo inak neuverím.
Chcem si zapametať každého. Potrebujem s každým človekom,čo stretnem,zažiť čo najviac. Ukázať mu čo najviac z mojho sveta a prijať ešte viac z toho jeho. Potrebujem dať šancu každej jednej osobe v mojom živote,aj tej,ktorej prítomnosť som doteraz nevnímala,pretože chcem poznať jej svet. Chcem spoznávať svety iných. Chcem pozorovať ľudí a naučiť sa od nich čo najviac.
Nechcem žiť podľa mojich pravidiel.
Chcem im ukázať moju pravú tvár,moje obľúbené miesta, a chcem,aby nepoznali len moje meno,aby poznali mňa. Potrebujem sa s nimi neskvor stretnúť a povedať si tú úžasnú vetu : "Pametáš keď sme...." a chcem sa na tom smiať a nič iné len smiať. Potrebujem s každým zažiť len to najlepšie.
Veď načo hádky? Na tie sa aj ťažko spomína. Nie,na tie nespomínam vobec,tie jednoducho preskakujem. Chcem si len zapametať chvíle,kedy som bola šťastná. Chcem len si pametať tento život ako šťastný.
Potrebujem si zapametať každý jeden úsmev. Každý pohľad,a porozmýšľať nad tým,čo je skutočne za ním. Každé jedno slovo a každý jeden krok po boku tých,ktorých obdivujem a zbožňujem.
Potrebujem však byť aj sama,nastaviť tvár dažďu a slnku,tvár vetru.Porozmýšľať,kde som spravila chybu,zabudnúť a ísť ďalej. No potrebujem aj ostať.
Potrebujem sa bezhlavo rútiť do vecí,ktoré chcem robiť. POtrebujem sa bezhlavo zamilovať a nechať srdce hoc aj tam,kde nepatrí. A uvedomiť si možno to nadoležitejšie,že smiech predchádza plač.
A hlavne,že slnko zapadá aby mohlo vyjsť.
Pretože všetko bude,len my nebudeme.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár