Povaha človeka je to, s čím sa narodí. To, čo mu dané a jedna z mála vecí, ktoré nedokáže ovplyvniť svojou silou. Je to niečo, čo vykonáva tvoje reakcie aj bez tvojho súhlasu. Často bez toho, aby si si to vôbec stihol všimnúť. Je to niečo, čím dokážeš ľudí ovpyvniť, manipulovať ich, prinútiť aby ťa mali radi alebo seba odsúdiť do záhuby. Nie naraz, nie hneď ale veľmi nenápadne a postupne. Je to niečo, čo nezmeníš. A nevysvetlíš. Sú to všetky jeho myšlienky a to, ako na nich hľadí a čo s nimi robí.
Všetci sme ju zdedili. Stále,keď sa pozriem na rodičov, vidím v nich seba. A predovšetkým otca. Povaha, kvôli ktorej to budem v živote ťažké. Možno najťažšia. Povaha človeka, ktorý sa nestará. Často ani o svoje vlastné záležitosti. Niekedy na to myslím až príliš a nenávidím ho za to. Ale tak ako ja, ani on si nevybral.
A tak som tu. Presne s tým, čo ľudia neznášajú. S nedochvíľnosťou. So spomalenými reakciami a myšlienkami, že všetko sa nejak spraví samo. Alebo že to spravia za teba ostatní. Že vlastne vôbec nič nie je problém a nič nie je zlé. Aj keď naozaj je. Potom nasleduje skrývanie sa za problém alebo jeho ignorovanie až do stavu, pokiaľ sa stáva nevyriešiteľným. Nerozhodnosť. Jedna obrovská mega dávka nerozhodnosti, ktorá sťažuje život. Filozofickosť. Nad všetkým,nad všetkými a nekonečné hľadanie odpovedí na otázky, ktoré druhých nezaťužujú. Nekonečné analyzovanie každého jedného slova. A nezaujatosť. To, čo ľudia hovoria, nech si hovoria pre seba a pre druhých. Vlastný svet. Ten najhorší, pretože si v ňom úplne sama,so svojimi myšlienkami. A to, ako si držíš ľudí úplne ďaleko, pretože ich vlastne nemáš rád.
Pretože im nerozumieš. Niekedy nerozumieš, ako tento svet funguje a načo vlastne funguje. A myslím, že toto v hlave nerieši každý. A v neposlednom rade, svet gombička, pretože tebe sa predsa nič nemôže stať. Až nakoniec stane. A ty jednoducho nevieš čo s tým, pretože ťa to nezaujíma.
Už zase.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár