Neviem si predstaviť život bez jej úsmevu a bez jej hlasu. Smiali sme sa spolu každý deň a pri nej som nikdy nezažila ten známy pohľad že:" Och,preboha, dievča,ty o čom rozprávaš?" Vždy sme boli na rovnakej vlne. A nikdy som neverila,že niečo také exituje, ale naozaj sme si čítali myšlienky. Ale nie, nebol to zázrak. Len sme sa jednoducho dokonale poznali. Možno ešte viac ako seba samé.
Niekedy som si myslela,že sme si súdené. Že som proste našla spriaznenú dušu,pri ktorej aj hodina ticha bol ten najlepší rozhovor. Myslela. A verte mi alebo nie, ten minulý čas nebolí až tak, ako som si niekedy predstavovala.
Bála som sa tohto minulého času.
Bála som sa pomyslieť,že príde niekto iný. Možem povedať , že som to nedokázala. Ako by mi mohol niekto iný nahradiť NIEKOHO,kto mi veril. Kto ma mal rád zo všetkým tým trápnym,zlým,hrozným?! Mali sme tie najlepšie zážitky. Tie najlepšie na svete. Boli sme spolu všade. A na tak veľa miest sme chceli ešte ísť. Tak veľa vecí sme chceli spraviť. Milovali sme úplne rovnaké veci, a mne to teraz príde tak,že som pri nej proste spoznala samú seba. Spoznala som pravé priateľstvo.
No prišli iní ľudia. A ja sa musím teraz zasmiať,ale zistila som,že je to fajn. Je fajn že prišli ,aj keď naše priateľsvto sa vzďaľuje stále viac a viac. A viac. Nie je to o tom,že sa nemáme o čom rozprávať. Je to o tom,že to, s kým teraz sme, nás zmenilo. A myslím,že sa to malo stať.
Že jednoducho každý človek,ktorý vstúpi do nášho života,nás ovplyvní. Viac alebo menej,ale vo chvílí,keď vošiel,v tej chvílí sa zmeníme navždy. Či o malý kúsok,alebo o vačší. No príde deň,keď odíde,a to aj napriek tomu,že sme si na prítomnosť tohoto človeka zvykli. Odíde napriek všetkému,pretože nikto tu nie je večne. A nič.
A preto si od každej osoby beriem čo najviac. Už nie je od nej. Už nie je len ona mojou prirotou. A to som sa naučila. Preklínala som život za to, že stále musím ekráčať vpred. Nie je zlé,ak chce ostať človek tam , kde mu je dobre , však? Ale musí ísť ďalej. Život to robí sám. A ja som vďačná.
Aj keď každá osoba zanechá stopu a zmení ma.
A ja už nikdy niesom rovnaká. Som úplne iná.
Beatri,ďakujem. Najviac.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár