Tváre chybné, ruky spájajú
Nie sú samy, nech ich vidia
Ústa zašité, nenávisť v ihlici
Bodajú bez citu, do hĺbky
Len dve kôpky, vyslovia frázu- zašitú:
Nie sme samy, nech nás vidia!
Šesťhlasy temné, zemité; zbierka sĺz v truhlici
Krv zrazená, bezforemná krása
Jediná útecha a spása- koľaj... Nevesta vznešená
Plodné fámy, koniec bytia
Zvery- k smrti dobité, zbierka kabátov domorodca
Oddelenie: spomienky. Áno, spomienky.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár