Vo vedľajšej izbe

Zamkni! navrhla
Načo? Aspoň bude vzrúšo. odpovedal
Ale keď ja nechcem...nechcem.. aby nás niekto načapal
Bude vzrúšo
Ok, tak nechaj otvorené
Očervenel, zrejme nečakal takúto odpoveď. Čakal, že sa s ním bude hádať do poslednej sekundy a on bude potom ten láskavý, ktorý bude súhlasiť.
Si si tým istá? pokúšal sa napraviť, čo sa ešte dalo. Kým nebolo neskoro.
Vo vedľajšej izbe mal predsa rodičov, súrodencov a v neposlednom, teda skôr prvom rade snúbenicu, ktorá čakala dieťa. Omyl. Ktorá s ním čakala dieťa.
Čakala som takúto reakciu, miláčik, veď ty si očervenel. Hanbíš sa? A čoho? Toho, že sa všetci dozvedia pravdu, aký si hajzel?
Vyzliekaj sa Nina! Nemáme veľa času.
Nie, tentokrát nie, chcem to pomalu. Vyzleč sa, budem sa pozerať, zlato.
Vyzliekol si košeľu, nohavice, spodky ale na ponožky zabudol
Ha-ha
Dnes si neakááá...inááá... Pochopil to. Dnes to bolo prvýkrát, čo nad ním mala prevahu. Už nebola tá zamilovaná študentka s láskou v očiach, bola to vypočítavá beštia. Pochopil to v poslednej sekunde či v sekunde tesne po?
Pochopil to neskoro. Mala, čo potrebovala. Mala ho v hrsti. Tak, ako si to priala celú dobu. Celý rok. On, istý si tým, že je ním zaslepená a nevidí nič naokolo. On, istý si tým, že je pre ňu jediný. On, istý si tým, že je len handra, bábka v jeho rukách.. On .. On si nevšimol, že sa tá zamilovanosť v jej očiach zmenila na ... Nazvime to ... Nenávisť?
Nenávidela samú seba. Za svoju naivitu, hlúposť, bezmocnosť.

Jeho milovala.

 Vymyslený príbeh

8 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu