Sladko som si spinkala, sníval sa mi krásny sen o tom ako som bola na futbalovom zápase a moje oči mali schopnosť vidieť ľudí bez šiat.. no nádhera, to vám poviem. Práve som sa chystala zakričať na istého obdareného futbalistu - heej zlatko, pôjdeš so mnou do kina ? - keď sa vtom zobudím ako niekto hrmotí s niečím v kuchyni.
-Dofrasa, horúčkovito rozmýšľam že čo zoberem do ruky ako potencionálnu výzbroj a zlodeja alebo aj bezdomovca ktorý sa ku mne len prišiel najesť si poriadne podám. Jediná vec ktorou som mohla niekomu spôsobiť ujmu bol môj pravý kožený opasok. A vláčiť so sebou stoličku sa mi rozhodne nechcelo. Cestou do kuchyne, ktorá sa mi zdalo nekonečná som rozmýšľala nad tým, či ten votrelec nie je masochista a keď zbadá môj opasok nevýslovne sa poteší. Uspokojovať niekomu zvrátené chúťky som náladu rozhodne nemala. Konečne som stála pred dverami kuchyne a začala rátať. Raz..dva..tri a doširoka som ich otvorila..
-Mami ???!!!
-Ahoj miláčik, ako si sa vyspala ?
-Mami !!..Ja.. Preboha !! - koktala som nezrozumiteľne.
-Ale Lesi, ty si ani neobjímeš mamičku ? A čo má znamenať ten remeň v tvojich rukách ?
Nemohla som uveriť svojim očiam. Moja mama, v mojom byte. O desiatej ráno. Pokiaľ si spomínam, ja som jej s najväčšou pravdepodnosťou hraničiacou priam s istotou dvere otvoriť neprišla.
-Do Boha mami, vysvetlíš mi čo tu robíš ? A najmä to ako si sa sem doriti dostala ?
-To musíš hneď nadávať ? Prečo sa stresuješ hneď zrána ? No ako som sa sem dostala ty hlúpučká - cez dvere samozrejme. A hodila po mne jeden z tých šibalských úsmevov, pri ktorých nadobúda dojem že je nezbedná.
Zlosť sa vo mne hromadila závratnou rýchlosťou a bola som si istá že ochvíľu vybuchnem ako sopka a s nevýslovnou radosťou budem vrhať lávu na svoju mamu.
-Povedz mi láskavo skadiaľ máš kľúče od bytu ? - zvrieskla som na ňu.
-Takýto tón si na mňa láskavo nedovoľuj,nedočkala som sa odpovede.
Lesi dýchaj, pomaly a zhlboka. Vtedy ma osvietilo. Už dlhšiu dobu som nemohla nájsť rezervné kľúče. Ked som kvôli nim urobila bordel všade okolo, vykašľala som sa na to a dala si urobiť nové.
-Takže z teba sa stala zlodejka kľúčov a navyše aj vlamač. Asi ťa udám polícii, vyštekla som na ňu zlostne.
-Vôbec netuším prečo takto vyvádzaš. Tvoje kľúče som našla doma v tvojej izbe, tak som ti ich chcela dnes doniesť. A ked som už tu aj ti niečo uvarím. A ty sa ku mne takto správaš. To si nezaslúžim Lesia.
Takže ona sa tu ide hrať na dobrú mamičku a zlú dcérenku, pomyslela som si namrzene.
-A prečo si sem prišla ako nejaký zlodej ? Nemohla si normálne ako iní kultivovaní ľudia zazvoniť ? Skoro som zinfarktovala keď som ťa tu počula búchať.
-Chcela som ťa len prekvapiť, hlesla potichu.
Hráš to výborne, pomyslela som si. Poznala som ju príliš dobre na to, aby som vedela že ju k tomu viedlo niečo také. Najskôr chcela vedieť či tu niekoho nemám, alebo či tu mám poriadok ako ma učila celý môj blbý život a možno aj iné kontroly. No kto sa v nej má vyznať.
Chvíľu sme boli ticho. Ona niečo miešala v hrnci a ja som sedela na stoličke a hypnotizovane hľadela na magnetku milkyway minute so sloganom -začnite deň s chuťou.
-Priateľa máš ? spýtala sa ma tváriac sa že sa to pýta len z dlhej chvíle.
-Už som ti vravela že s chlapcami nechodím, ja s nimi len sexujem, vravím jej vážne.
-Ach Lesie, takto sme ťa teda s otcom nevychovali.
-Otca nespomínaj ! skríkla som na ňu.
Opäť ticho.
-Priniesla som ti koláče. Tvarohové s lekvárom, tie máš najradšej.
-Nechcem tvoje blbé koláče, opäť som vyštekla. Aj vďaka nim som takmer celú pubertu spĺňala ideál ženy v baroku. Ďakujem, ale zopakovať si to už naozaj nemienim.
Bola som unavená a chcela som byť sama. Rozmýšľala som ako ju dostať z bytu a napadla ma spásonosná myšlienka.
-Čakám návštevu mami. Niežeby som ťa chcela vyhazdovať ale,..povedala som jej zmierlivo a podávala jej kabelku. Obliekla si hnedý dlhý kabát, ktorý jej sedel a vyzerala v ňom nie na takmer 50 ale 40 rokov.
-Ďakujem za obed, objala som ju trochu aj z egoizmu aby ma zvyšok popoludnia nezhrýzalo svedomie aká som ja hnusná dcéra.
-Nemáš za čo, povedala veselo.
Otvorila dvere no ako vyšla ešte sa otočila.
-Lesi, ponúkni koláče aj tej tvojej návšteve a hlavne nezabudni dodať že sú domáce. Možno niekto konečne začne s tebou aj chodiť.
-Zbohom ! zabuchla som jej dvere pred nosom.
Vrátila som sa do postele, zapla telku, otvorila ústa.. a labužnícky sa zahryzla do tvarohového koláča s lekvárom..
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
dia
13. 6.júna 2007 21:47
2
ta to by ma akoze nastvalo no este nemam vlastny byt ale ta ked budem mat ta iba jeden kluc bude : a budu bezbecnostne a dakde na 12 poschodi aby sa mi ani cez okno "navsteva" nedostala
Napíš svoj komentár