Prehnať to s alkoholom sa môže aj vyplatiť

Toto bola nebezpečná sitácia. Mala som v sebe už asi pár vodiek, ktoré sa síce pomaly ale isto začali miešasť s mojou krvou a navodzovali vo mne príjemný pocit uvoľnenia a malátnosti zároveň. Pozrela som na muža pri bare ako objednáva pre mňa dalšie vodky a pre neho nealkoholické pivo. Bol vysoký a mohutný. No najviac ma na ňom fascinovali jeho jeho ruky. Boli chlpaté, mužné a ked ste sa pozreli na jeho dlane, jediné miesto kde ste si ich vedeli predstaviť bolo vaše telo. Milan patril medzi prvých ľudí ktorých som v tomto meste spoznala. Úžasne sa s ním opíjalo a rozprávalo o blbostiach s pointou. Mala som ho rada aj preto lebo nikdy keď som si vypila nemal tendencie ťahať ma do postele a nerobil mi viac než som sama chcela a bolo mi príjemné.

Vrátil sa k stolu a sadol si oproti mne. Rukou mi posunul dalšie dve vodky, vzal do ruky svoje pivo a spýtal sa na čo si pripijeme.
-Nech už konečne stretneme ľudí ktorí sa v našich životoch nielen ohrejú a odletia, ale aj zostanú lebo im bude pri nás dobre. A nám takisto s nimi, navrhla som.
-Platí, povedal. Odpil si poriadne z piva a ja som do seba prevrátila ďalšiu vodku.

Krčma bola takmer poloprázdna a ja som sa cítila príjemne. Neviem či to spôsobil alkohol, niečo zvláštne čo som cítila vo vzduchu alebo jeho prítomnosť. Unavene som sa zošuchla nižšie do stoličky a zavrela oči.
-Podaj mi nohu, prebral ma zo snívania.
Nechcelo sa mi rozmýšľať že na čo ju chce, či je to nejaký chyták alebo čo, tak som ju prešuchla popod stôl a položila mu ju na stehno. Vyzul mi drevák a pomaly, sústredene začal masírovať chodidlo. Opäť som privrela oči a mala som chuť zavzdychať, priasť ako mačka alebo všetko dokopy. Nepamätám sa že by mi niekedy niekto masíroval nohy a teraz som sa toho pocitu nevedela nabažiť.

Keď prestal, otvorila som oči a on sa usmieval.Bola som mu za to vďačná,ale nebolo potrebné to vysloviť, lebo to vedel. Postavila som sa.
-Myslím že by som už mala ísť, je dosť hodín a ešte mám nejakú prácu, povedala som mu hoci to nebola pravda a ja som mala chuť tam sedieť aspoň do rána.
-Fajn, odveziem ťa, odvetil a ja som nenamietala.

Cestou sme mlčali, až kým ma v jednej osudovej zákrute nenaplo, stihla som zakričať "Zastav", vyrútiť sa von z auta a ovlažiť našu matičku Zem mojimi žalúdočnými šťavami.
-Vidíš, takto si ja viem vážiť keď ma niekto na niečo pozve, zamrmala som ospravedlňujúco.
-To je v pohode, skôr by som sa ti mal poďakovať ja že si mi neovracala auto. Si fakt charakter, povedal veselo.

Zvyšok si pamätám už len matne, viem že ma položil do postele a ja som v okamihu zaspala. Keď som sa ráno zobudila, na nočnom stolíku bol položený čaj, z ktorého sa parilo a on bol v kuchyni, niečo robil a ticho si pospevoval..

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu