Sedím na zemi a plačem. Minula som už tretí balíček vreckoviek a ešte stále ma to neomrzelo. To že mi po tvári už zhruba pol druha hodiny stekajú slzy neznamená že som emo, ale má to oveľa prozaickejší dôvod. Dostala som kopačky (nie na futbal). Poslal ma do čerta..
Je zvláštne ocitnúť sa na druhej strane barikády keď doteraz som bola ja tá čo ukončovala, tá čo chcela viac voľnosti, tá ktorej liezli na nervy jeho kamoši, tá ktorá bola viac zbožňovaná.. Nevedela som, že to tak..bolí. Jeden deň ste spolu, šťastní, do práce odchádzate s úsmevom od ucha k uchu a nasiaknutý jeho vôňou. A na ďalší deň je to preč, všetko. "Si iná, zmenila si sa.. Už to nie si ty, toto ti predtým nevadilo, čo sa to s tebou deje, slabé zaváhanie a tá alibistická veta: Mám ťa rád.. Zbohom, dovidenia, aurevoir, prázdna skriňa a milionkrát položená otázka Prečo. Prečo práve tento, prečo ked som ho ľúbila, prečo ked nám bolo tak dobre, prečo ked to mohol byť otec mojich detí, prečo bol taký zbabelý, prečo..? PREČO je ten kto to riadi taký nespravodlivý,prečo niekomu hojno a inému hovno ? Čo to je za blbé usporiadanie že sa stretávajú takí, ktorým nie je prisúdené šťastie, ale sklamanie minimálne na jednej strane. Je mi z toho zle a smutne.
Prepáčte to jednoduché vyjadrovanie a detinskú naivnosť, asi som sa potrebovala vypísať. Tá tupá bolesť v hrudi snáď prejde niekedy. Človek sa však vždy dokáže nejako utešiť, zaujímavý tvor.
Toto by som prial všetkým promiskuitom ktorí odkopávajú partnerov ako špinavé handry - pocítiť , aké TO JE... a ako moc to bolí... možno s tým potom prestanú.
ze preco...a hej..mam ta rad...nie nemas...mal si asi par hodin,potom si si rozmyslel...cesta do prace...uz do nej chodim inym krokom..mozno takym ako aj teraz ty...mam ta rad...tiez nenavidis to slovo?
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
P.P.S. Vymente kopačky za babku a babku za davolenku.