Osobne som bola na stretnutiach, ktore mali nejaky zmysel, bolo tam xyz ludi, trvalo to aspon dva dni a bola sranda. Ked to porovnam s dneskom, uz ani nemam chut sa niekedy na ten net pripojit. No fakt, nie som moralizujuca, som pomerne mlada a obcas vyvadzam ako by som stale bola v puberte, ale moj zaludok citi silny napor, ked citam, co kto pise.
Samozrejme ked stretnem inteligentneho cloveka, tak s nim v pohode pisem, skocim na kofcu nech vyzera akokolvek, ale povedzme si uprimne, ako sa da stretnut niekto normalny?
Vekovy priemer je na bode mrazu, kolkokrat su tam deti co maju tak 9 rokov, 13-rocny chalan chce pisat o sexe, proste prislis rychlo dospievaju a nespravaju sa umerne svojmu veku..Kazda fotka mi pride rovnaka, obzvlast zenske, na hlave peroxid, tvare im pod nanosmi farieb ani nie je vidno, spulia pery, ukazuju prsia, krutia zadkami a boh vie co este, len aby uputali nejakeho chalana na par rp. Co na tom, ze to moze byt nebezpecne a ze uplne stratili svoju osobnost?
V reale je to o tom istom, hlavne ak ma chalanisko peniaze a auto. Alebo aspon to auto. Su ochotne ho vitat s rozkrocenou narucou, aj ked same si este sex nedokazu pre svoj nizky vek uzit.
Pripadne je tam uplne opacny extrem, tzv. Emo styl al. gotika. Osobne sa mi paci cierna farba a pocuvam rock a metal, ale netvarim sa, aku mam depresiu a nemam morbidne reci len preto, aby som niekam patrila.
Minimum tychto deti si uvedomuje, ako sa stracaju ich osobnostne crty. Pacia sa mi temy zahalene tajomstvom, nocna hmla na kopcoch a podobne veci, ktore su dnes prisudzovane k emo ci gotike, ale vazne sa nebudem rezat ziletkami, aby som nevycnievala, alebo naopak vycnievala z radu.
Toto iste by sa dalo pisat o punku, skinheads, hip hoperoch... Vsetko je to extremizmus ludskych dusi a mne je luto, ze uz nevieme normalne zit.
Ak sa niekomu pacia vesele farbicky na hlave alebo naopak chodi v ciernom a sedava na cintorinoch, je to v poriadku, ak to tak citi a ma dost rokov na to, aby rozoznal, ci ide o recesiu ako u mnohych barbin, predcasne dospelych deti, kvazi depresivnych ci inych skupin alebo je to proste v nom.
Nikoho neodsudzujem, len hovorim, treba rozoznat kde som ja a kde je to, co ma tlaci niekam, kam si myslim ze chcem patrit. A povedzem si uprimne, az na svetle vynimky je to vacsinou len o tych skupinkach.
Treba mat zdravy pohlad na svet. Ja som vyrastala v ateistickej rodine kde mama je policajtka a otec bol kedysi. Vypocujem si vsetko, od punku po house, od folku cez rock po metal, staci, ked sa mi to paci. Mam rada ciernu, ale aj farbicky na hlave, ked som chcela auto, proste som si nanho zarobila a skor ako vizaz chlapa ma zaujima, ci si s nim budem mat co povedat aj o dvadsat rokov.
Dokazem vyvadzat ako male dieta, ale aj sa postarat o nalezitosti spojene s pracou, charitou, skolou, chovam zvieratka, ale viem si po vikendoch odbehnut vyjasit sa na disku. Preco to pisem? Aby som ukazala, ze nie som nikde zaskatulkovana, som sama sebou, som na to patricne hrda, vychadzam s kazdym aspon trosku rozumnym clovekom a teda to zhrniem, chovam sa ako clovek, nie ako ovca v stade. Preco to teda nemozu aj ostatni?
Neviem ci som vystihla podstatu toho, co som chcela vyjadrit a neberte to ako kritiku na kazdeho jedneho, co poviem priklad pocuva hip hop alebo sa maluje, to nie...Len nerozumiem tomu, kam sa podela ludskost, pohoda, humanizmus a preco ich nahradzaju drogy, alkohol, nenavist voci inym...
Kam sa nasa spolocnost ruti?
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár