Kusok odo mna je bar a kedykolvek si zakricim pribehne sympaticka majitelka a opyta sa co si dam. Da sa s nou perfektne pokecat a na zaciatku to bola jedina osoba, ktoru som poznala. Bola fajn a urobila mi akusi barlicku v samote. Nevnucovala sa, ale ked som potrebovala byt mimo svojich myslienok, prisla a jemne nevtieravym sposobom sa z nas stali akesi prazdninove priatelky.
Samozrejme som sa nezoznamila len s nou. Hned vedla mna byval chalanisko okolo tridsiatky s holou hlavou a fuzmi, za ktore by sa nehanbil ani Mikulas, majitel internetovej spolocnosti, dost bohaty na to, aby tu travil polovicu roka, aj ked pri zbeznom pohlade by ste mu skor dali korunu na polievku a nad nim zas typek, ktory nicim nevynikal a urcite by ste si ho v dave vobec nevsimli, ale jeho filozoficke myslenie stalo za to. Vacsinu dna sme presedeli u mna, nalievali sa drinkami a smiali sa az do neskoreho vecera na tom, co sme vyprodukovali. Ciste kamaratstvo, ani jedneho z nas nenapadlo si s tym druhym nieco zacat. Spajala nas akasi spolupatricnost a nevypovedana bolest, ktoru sme si sem prisli liecit. Nebolo treba o nej hovorit, oci hovorili same za seba a uzkostlivo sme sa vyhybali akejkolvek zmienke o partnerstvach, laskach a domove. Boli sme tu a teraz.
Moj zivot sa meni zo sekundy na sekundu. Z tyzdnoveho pobytu bol mesiac a zatial som sa nechystala vratit spät. Psychoterapeut by to zrejme nazval utekom pred problemom, ale mne to bolo jedno. Naco skriabat ked nesvrbi?
Xkrat sa ma pytali co vlastne robim, cim sa zivim. A ja som im xkrat povedala, ze to vobec nie je podstatne. Pocitam, ze aj tak by vobec nevedeli o com rozpravam. Jasne, vyrazu manazerka a clen kapely by rozumeli, ale myslim, ze meno by im vobec ale vobec nic nehovorilo. Mali sme skvele obdobie, vsetky koncerty vypredane, uz ani nemali tolko oceneni kolko by nam dali posluchaci a fanusikovia sa nam hadzali pod nohy na kazdom kroku, ale medzi clenmi kapely to zacalo skripat. Respektive medzi dvoma konkretnymi clenmi kapely. Medzi mnou a Pepom.
Jeden cas som si myslela, ze ho milujem. Bol skvely, vtipny, inteligentny, napadity, tvorivy, citlivy, nezny, drzy, a jeho oci...ach tie jeho oci...Ale cim viac sme sli do popredia, tym viac sa menil pred ocami. Piesne a vystupenia boli stale kvalitne, ale rovnako kvalitny zacal byt jeho zivot. Uz nemal cas na nic a aj ked viem, ze nemal voci mne ziadne zavazky, lebo som mu nikdy nepovedala ako to citim, citila som sa vazne pod psa. Vrcholom bolo, ked si nasiel priatelku a vyzeralo to, ze sa usadi. Bola to jedna z tych krasok z poprednych stranok magazinu. Nebola hlupa, ale mne ku nemu akosi nesedela. Mozno by mi k nemu nesedela ziadna, ale zas nie som mrcha, dokazem sa tesit zo stastia inych aj ked mne je smutno a keby im to malo vazne vyjst, popriala by som im vela stastia a potom si niekam odisla lizat rany.
A tak som teda tu. Lezim uprostred tropickeho raja s plnym poharom a dvomi ludmi, ktori su na tom urcite podobne. Prave zapada slnko, rybari na pobrezi upratuju svoje siete, tahaju domov ulovky a my sa v sietiach smejeme uz ani neviem na com. Smiech je najlepsi liek a za posledny mesiac som sa liecila naozaj intenzivne. Dokonca som parkrat videla delfinov ako vyskakuju nad hladinu a keby som sa tak velmi nebala hlbokej vody, poprehanala by som sa s nimi.
, , Megie dones mi dalsie mojito draha, " zakricala som cez rameno. Megie je uz spominana majitelka baru a celeho tohoto bambusoveho komplexu. Fuka sladkasty vetrik, pohupuje ma v sieti, oproti mne sedi Jonas a sula si cigaretu. Na zaciatku mi vysvetlil, ze len niektore rituali v jeho zivote ho drzia pri zdravom rozume v tej znoske pocitacov, softwarov, obchodnikov, pätolizacov a celej tej bande hyen, ako nazyva svojich podriadenych a obchodnych spolupracovnikov.
, , Kde je Thomas? Ze tu nelezi s nami."
Jonas ani nepozrie od cigarety:, , Skusa na plazi balit nejake baby, ale pochybujem, ze sa mu to podari. Ved ho poznas. Skor ako pozdravi by mal najskor dotycnej ukazat stav uctu, potom by mal vacsiu sancu." Olizol papierik, uhladil posledne nezrovnalosti, zapalil si a s pozitkom vydychol olacik dymu., , Nie je nic lepsie ako si zapalit pri zapade slnka.", , Hej a pri vychode slnka, po ranajkach, po kazdom drinku, pred a po plavani...." zasmiala som sa a vytrhla mu cigaretu z ruk. Potiahla som si. Jonasov tabak vzdy chutil inak ako klasicke cigarety. Nechal si ho dovazat az odniekadial z tramtarie, no musim uznat, bol vynikajuci. Oprel sa chrbtom o kolisku a vylozil si nohy. S rukami za hlavou sledoval vyjavi pod nami a trpezlivo cakal, kym mu cigaretu vratim.
, , Dalsi, ktori sa nechali zlakat pomyselnym rajom. Nemas raj v mysli, nemas ho okolo." povedal s pohladom uprenym pod nas. Nadvihla som sa, aby som videla kto to prisiel. Prve, co ma napadlo bolo, ze zle vidim. Mam upal, alebo mi do hlavy prilis udrelo mojito.
, , Budes to fajcit, alebo ju chces prehltnut? " Jonasov hlas ma vratil na zem. Podala som mu cigaretu, ale pozerala som dalej bez mihnutia oka. Prave prichadzajuci ludia sa o niecom dohadovali s posadkou na lodi, vyberali kufre, rozhliadali sa po okoli, a jeden prisiel k Megie do baru. Po chvilke rozhovoru nieco zakrical na ostatnych, ti pobrali kufre a nasmerovali si to k nasmu komplexu. Bolo to jasne, budu byvat tu.
Obvykle som logicky uvazujuca zena, ale tu na tomto ostrove sa ocividne vsetky pravidla aj ludia menia. Vstala som, rozbehla a skocila do vody. Tych par metrov volneho padu priamo do mora ma oslobodilo od prave ziskaneho soku. Po par sekundach som sa vynorila a nechala sa nadnasat vlnami. V ustach som citila slanost vody zo zbytkovou chutou mojita. Pohar plaval kusok odo mna. Urobila som par temp dookola. Pohyb ma odjakziva vedel uvolnit. Uz som sa znova citila na pevnej zemi, aj ked som prakticky stale plavala v mori. Pozrela som sa hore. Jonas prave zahasil cigaretu, naklanal sa cez zabradlie a sledoval ma. Ked zachytil moj pohlad slabo sa usmial, poklepkal si po cele a sadol si do hupacky.
Chytila som pohar a doplavala k brehu. Poslednych par metrov som len kracala vo vode cez vlny, bo to prijemny pocit. More bolo spenene, ovzdusie chladnejsie ako cez den a cela som bola akasi uvolnenejsia. Na moment sa mi zdalo, ze vsetko je zas v poriadku. Piesok sa mi lepil medzi prstami a nohy zabarali hlboko don. Prisla som az k baru a postavila na pult pohar. Megie sa usmiala:, , Vdaka za vratenie. Potrebovala si nahle osviezenie? Videla som Ta ako si skakala rovno z koje, ani si sa neobtazovala zist na plaz." Usmiala som sa aj ja:, , Nahla inspiracia. My umelci sme uz raz taky."
, , S tym suhlasim." ozvalo sa za mnou. Ani som sa nemusela otocit. Od prveho pismena som vedela, komu ten hlas patri.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár