Rodicia boli sice prekvapeni, co robim uprostred noci na prahu ich bytu, ale neriesili to. Otec a ja sme si vzdy dobre rozumeli aj bez slov. Vybalila som si veci v mojej starej izbe. Novy zaciatok?
Bola som doma nejaky cas. Penazi som mala dost, takze som nepotrebovala pracovat. Vacsinu casu som travila u psychologa, s priatelmi, alebo v lese so psami. Tam som sa citila najlepsie. Nebolo dna ani hodiny, kedy som nemyslela na to, co asi robi, kde je a ako sa mu dari, ale nechcela som to vediet. Ignorovala som televiziu, spravy, noviny, casopisy a ked sa v pivarni ozvala nejaka piesen od nich, zdvihala som sa. Velke pokroky som sice nerobila, ale zila som a to bolo hlavne. Dolezite je vzdy prezit, je jedno ako, ale prezit. Toto mi hovorieval Jonas, aj ked vtedy som nechapala, co tym mysli. Dnes uz viem, ze musel zvladnut tazku zivotnu skusku pri ktorej sa to naucil.
So svojim zivotom som bola pomerne spokojna. Nevedela som vsak, ze sa uz o par dni budem znova stahovat.
Vracajuc sa z prechadzky so psami som na kopci pri dome stretla kamaratku. Nevideli sme sa asi od strednej skoly, jej mala dcerka uz rozhodne nebola to babatko v perinke, mali sme si vela co povedat. Uprostred vety ma potiahla za rukav:, , Lia je toto mozne? ! " Nechapala som co by bolo nemozneho na tom, ze sa nasa spoluziacka vydala, ale ked som sa obzrela pochopila som, co je vo veci. Stali tam. Moja nocna mora, moj novostary zivot, moja radost aj bolest sa znova vynorili zo zabudnutia a rozhodli sa zautocit. Prisli zospodu po schodoch obzerajuc sa na vsetky strany. Nasli cislo mojho vchodu. Pepa chcel otvorit, ked ho kamarat potiahol za ruku a ukazal hore.
Vydali sa smerom ku mne, co nebolo ani trochu dobre. Kamaratka zatajila dych a ja som sa snazila rychlo rozmyslat, ako zabranit stretnutiu. Nakoniec som sa bez slova rozlucky rozbehla oproti nim. Lepsie to bude takto, ked uz to musi byt. Prebehla som okolo nich. Otocila som hlavu a s usmevom pozdravila. Chalani pozreli jeden na druheho a nechapavo pokrutili hlavami. Co cakali? Karafiaty? Pepa na mna zakrical. Tvarila som sa ze nepocujem a bezala dalej dole kopcom v snahe co najrychlejsie zmiznut vo vchode. Srdce mi buchalo ako splasene a nedostaval sa mi kyslik. Nevadi, hlavne byt co najrychlajsie dnu. Psi to brali ako zabavku a bezali popri mne celi nateseni. Uz len kusocek, uz len kusok a budem vo vchode, zabuchnem a ...
Ak si teraz myslis, ze ma dobehol a nastala hadka, nemylis sa, mily citatel/ka.
Za sebou som pocula dupot, bol blizko. Vedela som, ze sa mi to nepodari. Nadej umiera posledna. Ta moja mala pohreb uz davno.
, , Hej! Kam si myslis, ze letis? ? "
Chytil ma za rukav. Do pekla. Zostala som stat, ale neotocila som sa. Prudko som dychala a snazila sa nevnimat rozradostenych psov, ako po nom skacu a vitaju ho.
, , No co? ? ? ! ! ! Sa na mna ani nepozries? To Ti uz nestojime ani za pohlad? ? ! " nebezpecne vysoky ton. On nikdy nekrici. A ked krici, nie je to dobre. Uff, toto nebude pekne. Otocila som sa.
, , Moj zivot s Vami skoncil. Nemame uz nic spolocne. Vypoved si mal v poste..."
, , Si myslis, ze sa proste zbalis a odides? Co solidarita? Co tie reci, ze sme vsetci jedna rodina? Len same kecy co? ! A ked milostivu konecne najdeme, ze ju aspon pozrieme tak len pozdravi a so zdvihnutym nosom odkraca kdesi do riti! "
Pustil ma. Prudko dychal. Bol rozculeny.
, , Nemas mi co vycitat. Vsetky ucty mame vyrovnane, manazerov je dost a ja som Vas predala do tych najlapesich ruk. Nijako som Ti neublizila. To Ty mne."
Ztisil sa, jeho ton zjemnel..
, , Lia, pokial sa jedna o tu noc.."
, , Sex na jednu noc ako spravny rocker. Tvoje vlastne slova. A ze si tupec ktory cele tie roky nevidel, ze ho lubim, to nezmenim. Nemala som sa na Teba tak viazat. Zbohom, a vela stastia." Zabuchla som dvere, otvorila vytah, vyviezla sa domov a este dlho dlho sedela na schodoch s placom. Psi sedeli potichu pri mne.
Zvysok dna vyzvanal tak, ze sme museli odpojit vchodovy telefon. Nasi nic nepovedali, ale bolo citit, ze cakaju vysvetlenie. V noci som si opät pobalila veci a zadnym vchodom sa vytratila. O trinast hodin neskor som uvidela Jonasa ako sedi a sula si cigaretu.
, , Pekne vitam. Budes skakat oblecena, ci si najskor vybalis plavky? "
Ubehlo niekolko tyzdnov. Jonas mi bol viac ako bratom, aj ked som ziadneho nemala. Opät sme sedavali a sledovali okolie, viedli debaty a Thomas sa za tu dobu neuveritelne zlepsil v pleteni. Na otazku, preco nikam neodisli sa na mna Jonas prekvapene pozrel:, , A kam by som siel? Peniaze mam, a mna tam nepotrebuju. Staci, ked obcas nieco podpisem a to mozem aj tu." Mala som ich rada, davali mi pocit istoty. A co bolo najdolezitejsie, ani jeden z nich sa nepytal, preco som sa vratila.
Rano ma zobudila cudne znama melodia. Prave sa mi snivalo, ze sa hram s delfinmi vo vode, ked ma vyburcovali basy.., , Kdyby tam stala stovka zen, vyzvu ji k tanci a to netancim..."...do pekla co je? Kde to som? ? ? Kde by sa to tu vzalo? ? ? , , Tam za trati svy doupe ma, mince po kasnach posbira a pak je sklada na kolej..."Ze by niekto poznal...? ? ? Alebo prisiel niekto od nas? ? ? Nechcela som otvorit oci, bolo prijemne pocut staru znamu oblubenu hudbu, ale zaroven...
, , Lia toto by si mala vidiet."
Jonas. Konecne som otvorila oci, jeho hlas mi dodaval odvahu. Stal nado mnou a ukazoval smerom k baru.
, , Co sa deje? ", spytala som sa, ale on len pokrutil hlavou a nadalej ukazoval k baru. Podal mi ruku, aby som mohla vstat. Tackajuc sa som presla k zabradliu. Pred barom bolo rozlozene velke podium, na ktorom stali chalani, a hrali. Nad nimi napis dpust mi. Svet sa so mnou zacal tocit. Jonas ma stale drzal za ruku., , Lia, mali by ste sa porozpravat. Vcera som s nim volal..."
, , Coze si? ! ! , skrikla som a vytrhla sa mu. On, prave ten, komu som najviac verila ma zradil.
, , Baba blazniva nechaj si to dopovedat dokonca. Vcera mi sem volal a chcel vediet..."
, , Jasne a Ty si mu hned za tepla povedal ze som tu a ze...a ze.... verila som Ti a Ty ma v klude bonznes! "
Musela som ujst...musela...a ako uz tolkokrat predtym som vedela, ze jedina cesta vedie vzduchom. Ked milujes, nerozmyslas logicky.
Vznasala som sa vo vode. Nechcelo sa mi vynorit. Tu bolo ticho, lahko, vsetky problemy zostali nado mnou. Ale vedela som, ze budem musiet a opät sa postavim svojmu strachu celom. Prave som sa psychicky pripravovala na vynor, ked ma nieco zhora zdraplo za rameno a tahalo. Strasne som sa zlakla, zabudla som drzat dych a zakuckala sa. Vynorila som sa so strasnym kaslom, ocami plnymi vody a takmer nic nepocula. Niekto ma drzal jednou rukou okolo pasu.
, , Chces sa zabit? ! ", zakrical mi do ucha.
To snad nie je mozne, zase on...Sa ho snad nikdy nezbavim? ? ?
, , Hej pokusam sa o to uz nejaku dobu", dostala som zo seba pomedzi kasel. Pretierala som si oci a slapala vodu.
, , Lia, neublizuj mi."
Zakuckala som sa znova. Ja jemu? Ten casovy rozdiel mu vliezol na mozog...
Pobozkal ma. Bol to dlhy, mokry bozk. Odtiahla som sa a tentokrat som ho uz videla.
, , Pepo, ja nechcem..."
, , Tisko, teraz Ti nieco poviem ja. Bol som strasny blbec, ze som hladal to prave, a pritom to bolo stale pri mne. Az ked si odisla sem som pochopil, ze tamto nema vyznam. Ale ked som prisiel, aby som Ti povedal co citim, vyzeralo to, ze mas Jonasa a ze si s nim spokojna. Bal som sa, sledoval som Vas na prechadzkach..Proste som ziarlil a kazdy vecer som cakal kym budeme aspon chvilu sami. Ale ked sme konecne boli, bol som namol. Nedopadlo to tak ako som chcel, aj ked paradoxne bola to najlepsia vec, ktora sa stala. Jedine z toho, com som povedal vtedy vecer, co bolo pravdive bolo to, ze kazda jedna by mala byt ako si Ty. Ked som Ta prisiel hladat k Vam , usla si mi. Ale mal som pocit ze viem kam pojdes. Lenze zistis cislo na ostrov tiez chvilu trva. Nakoniec som sa spojil s Jonasom a vysvetlili sme si par veci. A tak som tu a mam na Teba otazku. Vezmes si ma? "
O dva roky
Prsten mam stale schovany v sufliku pri posteli. Myslim na ten posledny cas straveny spolu a nicoho nelutujem. Opät to boli, ale uz som vyzretejsia ako som bola vtedy a nemam tendenciu skakat a pri kazdej prilezistosti utekat. Dokazem s tym zit. Je po koncerte, stojim v zakulisi a sledujem , ako sa okolo mojho byvaleho snubenca toci ta rysava. Vplavala k nam do zivota potichu, ale ticha voda brehy myje. Vlichotila sa mu, pomaly ma odstavila na druhu kolaj, prechod bol v podstate hladky. Su spolu kolko? Necely mesiac? A uz je to poznat. Meni ho k obrazu svojmu. Jeho krasne vlasy su prec, image rockera davno v haji a biednejsie texty som nikdy nepocula. Kapela je nespokojna, ale on nic nevidi. City stranou, musim ich udrzat nad vodou.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár