Č.1.: Zeman
K zemianskemu titulu sa nasa rodina dostala pomerne jednoducho. Moj predok, ktoreho zaznamy pochadzaju az v roku 1255, sluzil Belovi IV. ako kocis. Tomu sa raz polamalo koleso a udajne by z toho vysiel velmi skaredo, keby ho nebol predok zachranil. Ako sa to zomlelo cele presne nie je napisane nikde, ale nastastie je dodnes zachovana listina napisana na psej kozi s pecatami Belu IV., kde ho menuje za tento cin zemanom a priklada k tomu kastieľ a zem. Este mojho otca deda otec do smrti chodil obleceny ako zeman, sablu okolo pasu a aj ked uz frcala fabrika a ludia zili pomerne inak ako v tych casoch, odmietal pracovat, pretože on bol zeman a zemani nepracuju. Postupne rozpredal cely zvysok zemanskeho majetku, z coho zil az do svojej smrti.
Č.2. : Grof z poľskej šľachty podporujuci Jagelovcov
Aby ste pochopili cely pribeh, musim napisat ako to vtedy bolo, odpustite mi cistocne kopirovanie referatu
Keď v roku 1370 zomrel poľský kráľ Kazimír Veľký, na základe predchádzajúcich dohovorov z roku 1329 poľská šľachta zvolila Ľudovíta Anjuovského za poľského kráľa. Tým sa zdvojnásobila politická i vojenská sila Uhorska, ktoré siahalo od Baltského mora po Jadran. Hoci išlo iba o personálnu úniu, táto zmena narušila politickú rovnováhu v stredoeurópskom priestore. Zo začiatku uhorský kráľ Ľudovít podporoval brandenburského markgrófa Otta proti cisárovi, čoskoro si však uvedomil, že boj proti Luxemburgovcom nepatrí medzi prvoradé ciele uhorskej zahraničnej politiky. Preto ochotne prijal Karolovu ponuku na mier a k tomu sľúbil ruku svojej sotva dvojročnej dcéry Márie jeho mladšiemu synovi Žigmundovi brandenburskú marku, čo však ten nemohol ohľadom na boje proti markgrófovi Ottovi urobiť. Preto rokovania o zásnubách oboch detí, začaté v januári roku 1372 a pokračujúce v marci vo Vratislavi (Wroclave), prerušili. Nakoniec sa podarilo Karolovi donútiť Otta, aby mu v roku 1373 odstúpil Brandenburskú marku za 500000 zlatých. Cisár ju daroval svojim trom synom, Václavovi, Žigmundovi a najmladšiemu Jánovi, ktorý tiež pochádzal z posledného manželstva. Keďže cisár nechcel dráždiť ostatným kurfirstov, v roku 1376 marku oddelil od Čiech a venoval ju Žigmundovi aj s titulom kurfirsta. V júni toho istého roku donútil ostatných kurfirstov aj za pomoci Žigmundovho brandenburského hlasu, aby vo Frankfurte nad Mohanom zvolili Václava za nemeckého kráľa. O mesiac, 6.júla 1376 sa v Aachene konala slávnostná korunovácia.
Vtedy Žigmund, ani nie deväťročný, niesol pred bratom ríšsky snem ako brandenburský kurfirst.Karol krátko pred smrťou oslabil mocenské postavenie svojej ríše a precenil schopnosti Václava, ktorý mal zaujať jeho pozíciu ako vedúcej osobnosti luxemburského rodu. Keď s veľkou pompou pochovávali v decembri 1378 Karola IV., oprávnene nazývaného Otec vlasti, mal Žigmund desať rokov.Po Karolovej smrti viedla rokovania s uhorským dvorom o Žigmundovej ženbe jeho matka, kráľovná Alžbeta.Nevestou bola Mária, dcéra uhorského a poľského kráľa Ľudovíta I. z rodu Anjuovcov. Toto spojenie sľubovalo rozšírenie moci Luxemburgovcov na východ. Spolu s rukou princeznej mal totiž Žigmund dostať aj poľskú korunu. Slávnostné zásnuby sa odohrali 8.decembra 1379 v Trnave. Cisárovná vdova Alžbeta Pomoranská osobne z Brandenburska priviezla jedenásťročného syna k sotva deväťročnej snúbenici. Tu sa s ním musela rozlúčiť, lebo odteraz mal vyrastať na uhorskom dvore, aby sa podučil jazyku a uhorským zvykom. Kráľ Ľudovít si budúceho zaťa obľúbil, považoval ho za schopného a nadaného. Matka malej nevesty, kráľovná Alžbeta Kotromaničová, však k Žigmundovi od prvého okamihu pociťovala odpor. A ten živila aj v dcére. Po Ľudovítovej smrti roku 1382 sa udalosti prudko zvrtli. Poľská šľachta, hoci kráto predtým zložila Žigmundovi prísahu vernosti, ho ako kráľa odmietla.
Žigmund na obranu svojich nástupníckych práv zorganizoval vojenskú akciu, no neuspel. Poliaci po dohode s kráľovnou vdovou Alžbetou napokon posadili na trón mladšiu Máriinu sestru Hedvigu. Máriu korunovali za uhorskú kráľovnú, matka ju však nemienila vydať za Žigmunda. Žigmundovo postavenie bolo takmer beznádejné. Mal iba dve možnosti: vzdať sa a vrátiť sa do Brandenburska, alebo sa pokúsiť o nemožné a svoje práva vybojovať zbraňami. Rozhodol sa pre druhú cestu. Vpadol do Uhorska s vojskom a sobáš s Máriou si roku 1385 vynútil násilím.
Tu prichadzaju na scenu bezmenni grofy a poľská šlachta. Kedže dovtedy podporovali Jagelovcov a Ti, ako sme citali sa na polsky tron nedostali, velka vacsina musela ujst, inak im hrozila poprava. Žigmund Luxembursky isiel po svojich nepriateloch vzdy tvrdo.
Nastastastie sa da vypatrat kam ktory usiel a opäť su tu listiny, ktore dokazuju, ze jeden z nich, nepriamy potomok rodu Jagelovcov sa usadil na uzemi dnesneho Slovenska, kupil zopar dedin, luk a ako dokazuju dalsie listiny v archivoch, par rokov po uteku sa ozenil s pravnuckou prveho zemana v nasej rodine.
Č.3. :Kat
Toto uz nie je tak usmevne a povzbudzujuce ako boli tie dve predtym, nicmenej aj on patri k zaujimavym osobnostiam našej rodiny. Mojej babky otca dedo, pracoval ako kat. Moja babka, dnes uz bohuzial nie je medzi nami mi rozpravala, ze spaval so sekerou v posteli a dokonca s nou nahanal aj svoju zenu a deti. Aj ked uz tuto pracu nerobil, svojej milovanej sekery sa nikdy nevzdal.
Zo strany mojej babky je zaujimava taktiez zidovska prímes do nasej krvi, posledny clovek zidovskeho vierovyznania sa datuje k zaciatku druhej svetovej vojny. Bol odvezeny do koncentracneho tabora, odkial sa nevratil. Babkinej mami mama si neskor vzala muza, ktory robil v cementarnach v Ladcoch. Ci aj ona bola zidovskej narodnosti dnes uz tazko posudit, velka vacsina ludi sa uz roky predtym vzdala svojej narodnosti a viery kvoli antisemitizmu na Slovensku, archivy vsak ukazuju, ze v tej dobe nebolo zvykom brat si inu ako zidovsku dievcinu a nikto z celej tejto vetvy nebol pokrsteny. Nadalej je tu vsak otazka, ako to teda je, ale dnes uz mi nikto nevie dat relevantnu odpoved.
Tak toto boli uryvky z mojej prace, v ktorej boli samozrejme vsetky dokumenty z archivov okopirovane a dostala som za nu celkom slusnu znamku Ako kazdeho cloveka ma zaujimalo, preco nezijeme v kastieli ako zopar inych, ktorym boli po restitucii ich majetky vratene. Odpoved je jednoducha. V rodine mame len jedneho grofa, ktory bol vo svojej krajine po uteku neziadany a teda nemal narok na viac, len na to co si priniesol so sebou, za co kupil luky a dediny. A kedze vsetko preslo na dedictvo jeho detom, ktore boli pravoplatne uznane "len" zemianskymi detmi a tento titul bol zruseny davno pred restituciou plus jeho zbytky boli rozpredane, je jasne, ze sen o byvani v kastieli a cakani na princa na bielom koni si mozem nechat len dalej zdat, byt pysna kam az siaha nas rodokmen a aki ludia sa v nom objavuju. Ktovie, mozno o tristo rokov bude niektori z mojich potomkov tiez hladat stare zaznamy a ja tam budem uvedena ako clovek, ktory zmenil svet
Skutočný príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
lafoncepansy
13. 5.mája 2009 17:38
fiha zaujimave len nuda v strede o tom žigmundovi a spol . ale inak zaujimave rada by som vedela aj o nasich predkoch nieco
2
tuším začnem pátrať po predkoch, ktovie čo sa podozvedám
ale inak pekné, a @lafoncepansy má pravdu ohľadne odseku o žigmundovi
nepomôžem si..no možno to bude len tým že som preplnená učivom a už sa do tej hlavy viac informácií nezmestí
ale inak pekné, a @lafoncepansy má pravdu ohľadne odseku o žigmundovi
nepomôžem si..no možno to bude len tým že som preplnená učivom a už sa do tej hlavy viac informácií nezmestí
Napíš svoj komentár