Bol krásny letný deň. Slnko ma zobudilo svojimi lúčami, ktoré sa mi predierali do izby cez zatiahnuté žalúzie. Veľmi ťažko som rozlepila oči , no naďalej som ležala v posteli a odmietala som sa z nehňj postaviť.
Spomínam... Vážne sa snažím, ale vôbec sa mi to nedarí. Nepamätám si väčšinu zo včerajšej noci. Mám len útržkové spomienky. Pozriem sa na mobil.. "Pre boha! to už je toľko hodín? Ako dlho som vlastne spala?" Na displeji sa mi zjavila sms z neznámeho čísla, ktorá mi zjavne prišla už večer. Nechápem. Veď svoje číslo nerozdávam len tak na počkanie. Tak teda otvorím správu a neverím tomu, čo čítam.
AHOJ MIA. ASI UŽ BUDEŠ SPAŤ. LEN SOM TI CHCEL POVEDAŤ ŽE SOM SA VČERA VEČER PERFEKTNE BAVIL. DÚFAM ŽE SA EŠTE STRETNEME. RIŠO
V momente mi hlavou preblesla matná spomienka na večer. S partiou sme oslavovali koniec školy a zašli sme na žúrku a tam sa to asi s alkoholom dosť prehnalo. Neskôr sme sa s babami bláznili na parkete pod značním alkoholovým opojením. Začali hrať pomalú pesničku a ocitla som sa v objatí neznámeho chalana. Kedže to bola žúrka tak som sa ani nečudovala. Snažila som sa premerať si ho od hlavy smerom dole. Veľmi sa mi v tom nepošťastilo ale čo-to si pamätám. Rozhodne viem, že bol vyšší ako ja, kedže popri tanci som sa mu opierala o jeho hruď a nie o plece ako je zvykom. Mal zeleno-hnedé oči a karamelovohnedé vlasy. Uff...
V hlave mi poriadne zadunelo a to ma donútilo vrátiť sa do reality. Na mobile mi stále svietila správa od Riša, neznámeho fešáka zo žúrky. Prečítala som si ju ešte raz a na tvári mi pohrával úsmev. Rozhodla som sa že odpíšem.
AHOJ RIŠO. TVOJA SMS-KA MA POTEŠILA A RADA BY SOM SA S TEBOU STRETLA, ABY SOM ZISTILA S KÝM SOM PRETANCOVALA CELÚ NOC. PREPÁČ ALE EXTRA SI NA TEBA NEPAMÄTÁM ALE S PARTIOU SME TO V PITÍ ZREJME DOSŤ PREHNALI... MIA ..
Po pár sekundách na sa na mobile zjavilo oznámenie o doručení. Tak som sa pozbierala z postele a zrejme ešte pod menším vplyvom alkoholu som sa odtackala do kúpelne a po ceste som si sľubovala, že už toľko alkoholu v živote nepomiešam. Opláchla som si tvár ľadovou vodou, pozrela som sa do zrkadla a čakal ma šok. Oči červené podliate krvou, bledá tvár, na hlave sa mi z mojich EXTRA nalakovaných blond vlasov vytvorilo vrabčie hniezdo a na perách.. Neverím! Na perách mi hral jemný úsmev. Myšlienky sa mi sústredili len na jedinú vec.. Na JEHO správu a na JEHO meno... Rišo.
Plná očakávaní som presedela doma pomaly celý deň, kamarátky som odbila tým, že mi je zle, hypnotizovala som mobil a čakal na jeho odpoveď... Zmocňoval sa ma strach že neodpíše. Nesklamal ma. Mobil mi ohlásil novú sms až pred večerom.
ACH.. TAK TO MA MRZÍ ŽE ANI PORIADNE NEVIEŠ KTO SOM, ALE TEŠÍ MA POMYSLENIE NA TO ŽE BY SI SA TO RADA DOZVEDELA. NAŠLA BY SI SI DNES EŠTE ČAS? BOL BY SOM VEĽMI RÁD MIA... OZVY SA MI KEĎ BUDEŠ MAŤ ČAS... PAPA RIŠO .
Rozhodujem sa či mu odpíšem... Asi ho trochu ponaťahujem a odpíšem mu až ráno... Idem si vziať ibalgin a ľahnem si do postele, pretože tá bolesť hlavy je neznesiteľná..
Blog
Komentuj
9 komentov k blogu
1
luna13
27. 1.januára 2011 14:30
zaujímavé..som zvedavá na ďaľšie časti
5
jeeej dakujém vám to počas fyz. som vymyslela a dalsie casti uz zrejme tak zaujimave nebudu :/
9
pekne aj 1 aj 2 tak ako som hovoril pri 2 casti tesim sa na 3
..kvak..
..kvak..
Napíš svoj komentár