vôkol seba,nevládzem
dýchať...chcem ťa vidieť,lebo rada
ťa mám...no zároveň Ťa
nenávidím...tak strašne si mi
ubližil...ešte včera si mi vravel,tie
krásne slová MILUJEM ŤA!no dnes
si len tak došiel a povedal:láska
moja musim ti niečo
powedať...newedela som,čo mam
čakať...zawediol si ma do
parku...posadil na lavičku...dal si mi
pusu na lice a powedal si...tie
strašne slová repáč mi to,nechcel
som,ale už nepatríš do môjho
srdca...začali mi
po tvári stekať prúdom slzy...cez
plač som sa Ťa opytala :prečo si to
spravil???opustil ma???ty si len
povedal...prepáč,ale ľúbim iné
diewča,ona si získala moje srdce
už navždy...potom si
odišiel...nechal
si ma tu uplne samu
sediet,opustenu...nič necitim...len
tu prenikavú a strašnú bolesť
zlomeného srdca...a tak stavam z
lavičky...so slzami v očiach,kráčam
po ulici...ubehlo par dni,no stale ma
to boli,prechadzam sa po parku a
zrazu vidim našu lavičku...teda
bola naša pokial si ma nevymenil
za nu,plačem,sadám si na ňu a
spomínam aké to bolo
krásne...som z toho uplne na
dne,nechapem ako si mi to mohol
urobiť,ale takto už dalej
newládzem žiť... boli to strašne... A
tak stávam,idem len
za jednym cielom...zbavit sa
swojich spomienok...vidim pred
sebou
koľajnice,sadám si na ne...myslim
na Teba!vidiš robím to koli
Tebe,dufam že mi to niekedy
rodičia odpustia,ale už newládzem
takto ďalej sama žiť...a
už ide vlak,trúbi,no
nevstávam...zrazu niekto kričí na
mňa,otočím sa a vidim ako ty
prichádzaš,a kričíš na mňa!:nerob
to prosim,milujem Ta!!!
uwedomil som si aku chybu som
spravil,prepáč mi to...Milujem
ťa...no ja už twoje
slová nepočujem...len cítim,jak mi
presakuje tričko krwou...ty ma
držíš v náruči...tečú ti slzy po
tvári...davaš mi pusu...ja ti z
poslednych sil hovorim posledné
slová:Zbohom láska moja
milujem Ťa,stretneme sa tam
hore...posledny moj vydych...a ty
si uplne na dne...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár