No verte mi v osobnom zivote je toho velmi vela. Dobreho aj zleho. Z dobreho som sa tesila a zo zleho?! Snazila som sa otriast a ziskat ponaucenie do buducnosti. Su vsak take zle zazitky, na ktore nezabudnem aj keby som velmi chcela. Nebudem vsak o nich pisat nakolko su velmi osobne a bolestive. Nemyslim tym sklamania z teenager-skej "lasky".
Nikdy som takym nicim nepresla. Hlavne preto lebo prvykrat som sa zalubila az v osemnastich. A i napriek tomu, ze nam vztah nevydrzal stale sme v kontakte a sme dobri kamarati. Vlstne nas vztah sa rozpadol preto, lebo sme boli lepsi kamarati ako partneri.
Druhykrat som sa zalubila do niekoho, kto si moju laskut nezasluzil(???). To nemozem povedat, ved predsa kazdy ma pravo na lasku. Bez rozdielu. Nebyt jeho "zlej vlastnosti" alebo skor navyku, mozno by sme boli spolu doteraz. Lenze dal predo mnou prednost niecomu inemu... DROGAM!!! No ja a drogy sme akosi nesli dokopy a oboje mat nemohol. Takze si zvolil...
Teraz som konecne nasla niekoho, s kym si rozumiem. Osoba, ktoru milujem a neviem si bez nej predstavit zivot. Ale ako kazdy iny, aj tento vztah ma svoje nedostatky. Neprezivam prave najlespie obdobie svojho zivota. Je to zlozita a na psychiku narocna cast. Castokrat si myslim, ze uz nemam sil pokracovat dalej, uz nic nema zmysel.
Kto videl Madisonske mosty (The bridges of Madison county) vie asi co mam na mysli. Aj ja sa dostavam do podobnej rutiny ako hlavna predstavitelka. Aj ja priblizne pocitujem to co citila ona. Hladam vychodisko, no ziadne nenachadzam. Mozno by odchod bol tym (hoci velmi tazkym ale i tak) najlahsim riesenim. Ale na druhej strane, preco opustit nieco co ma v mojom zivote dolezite miesto, pre nieco co je mozno len sen, fantazia? A co potom? Viem je to len film.... ale myslim, ze mnoho ludskych vztahov ma rovnake zaklady i dejovu liniu. Ale co zaver? Vybrat si ako Francesca - rutinu, ale na druhej strane istotu, akusi nudu a jednoduchost alebo dobrodruzstvo, pocity doteraz nepoznane, plno zmien?
Ja som si zvolila rovnaky "zaver" ostat, bojovat o to co sa miestami kazi. Opravit to. Zda sa to byt cesta narocna a dlha, na ktorej velakrat spadnem. Nebudem vladat a budem sa preklinat, ze som ti vybrala prave toto vychodisko. No akosi citim... toto je pre mna to najspravnejsie miesto, ta najspravnejsia osoba.
Velmi mi pomaha veta: "Kazdu kvapku stastia, treba vykupit mnozstvom sklamania a bolesti.
Vsetci raz prejdu touto dilemou. Je len vecou jedinca, co si vyberie. Okolie moze nesuhlasit, ale nikto nema pravo sudit...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
archanjel
21. 3.marca 2007 01:58
Milý príbeh
Napíš svoj komentár