"Láska je klietka za mrežami šťastia."

Anglický romantický spisovateľ J. Byron povedal: „ Láska je klietka za mrežami šťastia.“ Čo prežíval a pociťoval pri vytvorení tejto myšlienky? Myslím si, že tento výrok je veľmi pravdivý a skutočný. Ak máme niekoho, koho milujeme a vieme, že on miluje nás, svet sa zdá byť hneď krajší. Všetky problémy strácajú svoj význam, všetky starosti potláčame a myslíme len na jeden neopísateľný pocit, ktorý nám dáva krídla. Cítime sa s ním o päťdesiat kíl ľahší a uvažujeme nad tým, či vôbec žijeme tento život, ktorý je za obvyklých okolností krutý. Máme chuť smiať sa, plakať od šťastia, odletieť niekde vysoko, kde by sa nám to všetko zdalo byť skutočné a kde by sme si mohli vychutnávať odlesky lásky v plnej žiare. Vtedy by sme boli za mrežami šťastia. Existuje však 100% šťastný život? Ako všetko na tomto pozemskom svete, hoci sa láska zdá byť nadpozemská, aj ona prináša pocity úzkosti, strach, ľútosti a sklamania. Keď ten, koho milujeme, nie je vysnívaný princ z rozprávky a neodvedie ťa ďaleko, nebudete žiť šťastne a bezstarostne. Keď nie je možné, aby ste spolu zaspávali v objatí a spolu sa prebúdzali do slnečného rána. Nemôžeš mu dať každý deň bozk na rozlúčku, objať ho a povedať mu do očí, že ho miluješ, pretože život nie je rozprávka a sen, ktorý snívaš je len zatienená realita. Život je krátka poviedka a láska je poviedka o citoslovciach. Sme zavretý v klietke, ktorá nám berie dych, keď plačeme, lebo sa bojíme, že stratíme lásku, a tým stratíme všetko. Vezme si s nami aj náš život a my ostávame zamknutý v strachu a bolesti, ktorá nekrváca, v tichu a tme, kde život akoby neexistoval. Sme uväznení sami vo vákuu, sami vo vlastnom tele, kde nás duša ťaží a kričí, aby sa všetko vrátilo späť. Máme pred očami len film spomienok, ktorý si prehrávame dookola a nevieme prestať. Sme závislí na láske. Naše srdce je spútané s iným, ktoré utieklo z klietky a zamklo nás. Vtedy je jediná vec, ktorá nás drží pri živote sen. V snoch máme všetky možnosti otvorené. Snívame, že budeme spolu naveky, no zo všetkého, čo je večné, je láska najkratšia. Bolo by smutné ostať stáť pred mrežami šťastia a nenájsť kľúč od klietky, kde zažívame najcennejšie a najnezabudnuteľnejšie chvíle, ktoré sa môžu kedykoľvek stať filmom bežiacim pod našimi viečkami.

 Blog

3 0 1 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu