opustený, sám,
obklopovalo ho svetlo temnoty,
túžil vyletieť ku hviezdam.
Stál a nemo rozprával,
bol vo víre myšlienok,
potichu si spomínal,
nevedel oživiť pár spomienok.
Stál tam a videl ticho,
jeho duša bola mŕtva,
tlkot srdca stíchol,
vedel sa usmiať? Sotva.
Stál a bezvládne padal k zemi,
s prosbou v očiach:
Prosím, pomôžte mi?
-ozvena v uliciach.
Zrazu počul hlas
čo hladkal jeho zmysly.
chcel zastaviť čas,
jeho starosti pomaly mizli.
Už nič nebolo ťažké,
žiadna samota ani mráz,
započúval sa do tej piesne,
nechal sa odniesť do sveta krás.
Hmlisté ráno otvorilo oči,
pohľad uprelo na stuhnuté telo,
odišiel preč a bez zbytočných rečí,
odišiel však s úsmevom.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár