Slnce zapadá.Sedím pri brehu a počuvam jednu pieseň za druhov.Tie piesne sú piesne prírody.Teplí piesok, ktorý začína chladnúť mi prikrýva môj chrbat a zdá sa mi ako keby celý svet patril mne. MOje myšlienky ma zobudzajúú.Zrazu vidím,zapadlo slnce začina fúkať jemný vietor,ktorý mi ma haldí po ramenách a práši mi piesok do očí.Hviezdy na oblohe sú čoraz jasnejšie a mesiac je čoraz väčši, ako keby ma volal k sebe.Cítim pokoj a lásku, lásku prírody lásku tak ako každý človek.Veď aj ja pre lásku trpím, mnet o už nejde ďalej,veľmi to bolí!.Skušam zabudnúť na svoju minulosť, na moje depressie na moje trápenie,ńejde to skúsim myslieť na krásne zážítky, ale žiadne nemám. Postavím sa a piesok mi zohrieva moje nohy,ešte je teplý. Moje biele šaty už nie sú biele.Skúsim ich oprášiť, ale žiadna zmena. Áno myloval si tie biele šaty, ako aj mňa, škoda že nie tak dlho...Áno,tu je tá chvíla teraz ...teraz musím !!!!Začínam sa bať, začinam mať vyčitky svedomia prečo koli tebe?Už viem bez teba nemám význam.Pomaly idem k moru jeho vlny sú čoraz mocnejšie už voda mi siaha po driek.Je mi zima velmi zima ..idem ďalej...začínam sa topit citim ako mi voda prechádza do pluc , ako mi ubúda síl , pomaly sa mi začina krutit hlava už nevidim, necítim tú bolesť necítim nenávisť ani to ako som ťa mylovala už ma to nebolí že si ma nechal zubudnutú, bola som naivna a verila ti každé slovo ale teraz viem, viem všetko, zistila som kto si,spomienky mi miznúú....nepočujem ...a zrazu ...svetlo!!!!

 Úvaha
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
cmuk123  4. 8. 2007 09:40
Napíš svoj komentár