Lod Marinae: Osud Posádky 4

Sajhe sa zmietal v kŕčoch ked za ním buchli dvere. Nie! ! ! Pomyslel si a šúchal si ruky. Boleli ho. Veľmi od nosenia elektrických pásikov-dnešná obdoba pút-veľmi účinných pút, pretože akonáhle sa budete zmietať, alebo si ich budete chcieť nejako strhnúť, čaká vás zásah elektrického prúdu. Prechádzal sa vo svojej improvizovanej cele ako lev v klietke. Rozmýšlal a nahlas hovoril pre seba, už len preto aby počul svoj hlas. " Pre boha... Ja...ona ešte žije." Skonštatoval zmetene, v ňom vrelo ako v hrnci vriacej vody. Chcelo sa mu smiať aj plakať, chcel kričať aj jasať.Cítil sa bezmocný. Miloval ju a vedel, že ked zaznelo jeho meno v Komunikačnej Izbe, ju zaplavil rovnaký pocit.

Spomienky na nu ho natolko dostávali do všakovakých stavov, že si musel sadnúť. Nevládal rozmýšlať normálne. Sadol si a poriadne sa nadýchol.
Posledný krát ju videl na štartovacej ploche, pripravenú na nástup.Nevedel si odpustiť s nou prehovoriť ešte raz. Zakričal na nu: "Alistaire, Alistaire! " Ona sa otočila zmetená, navliekajuc si rukavičky.Vtedy myslel na to, aká je odvážna a krásna vo svojej uniforme. " Alistaire, hádam sa chceš rozlúčiť so svojou láskou nie? "Povedal, ked k nej dobehol.Ona zjavne nebola príliš potešená že ho vidí, a to mu ranilo srdce.Počul len jej habkanie, nevnímal však slová a ovládlo ho pokušenie objať ju a pobozkať. Povolil uzdu svojej sebaobrane a sebakontrole a pritiahol si ju. Ked sa od seba odtrhli, videl, že mala slzy v očiach. V tom vedel, že ho ešte stále ľúbila. Viac mu nebolo treba. Otočil sa a zmizol v dave.

"Ja hlupák! " Povedal si, pošepky, utiarajuc si slzy. "Mal som nastúpiť pod jej velenie...Keby som nebol taký idiot.."

"Keby bolo keby, chlapče." Niekto prehovoril.Sajheho striaslo a on pozrel tým smerom odkial ten hlas išiel.
"Chlapče, aj mna zajali. A prinútili odpovedať na Alisino prosebné volanie.Tí, chcú všetky tri lode."sajhe rozpoznal Alamirov hlas.Vyčistil si hrdlo a povedal: "Kto sú to? " Spomenul si na zakuklencov, ktorí ho prinútili s pištoľou v ruke rozprávať sa s Alistaire, a nemohol ju varovať pred nebezpečenstvom.
"Sú to stúpenci Roxionového hnutia." Odpovedal mu. O Roxionovi sa hovorilo, že to on spôsobil Veľkú Nuklearnu Vojnu. Bol to neľusdský diktátor.
"Musíme upozorniť nejako Alis, ona o ničom nevie..."
"A ako? Hoci ťa nezabijú, no umučia ťa za to, čo urobíš pri mikrofóne v Izbe.Nemajú zľutovanie."
"O čo im ide? "Po chvíli povedal vystrašený Sajhe.
"Našli vhodnú planétu pre podmienky života. Hoci Roxion už nežije, chcu jeho filozofiu zaviesť na novej planéte a to znamená katastrofu. Teraz mierime k ničnetušiacej Alis, ktorú viem že ľúbiš.A ona pošle všetkých obyvateľov Marinae sem, a všetci budú slúžiť im.A Alis? Tú si asi vezme ako vojnovú korisť sám veliteľ tej hnusnej bandy." pri tých slovách chcel Sajhe vraždiť.Upokojil sa a Alamir sa ho zrazu spýtal:"Sajhe? "
"Ano, čo? "
"Ked ste vy dvaja boli spolu, nebolo niečo, čo ste vedeli len vy? "
Sajheho zamrazilo.Naozaj... bolo.
"Čo by ju upozornilo, že sa niečo zlé deje? "Sajhe sa postavil a rozmýšlal.Prechádzal sa a mozgové závyty mu pracovali naplno.
Sajhe vedel, že najhoršie, čo sa pre nich stalo bolo, ked ich skoro rozdelila Sajheho spolužiačka, ktorá Alis klamala, že sa so Sajheom bozkávala. Alis hologramom vtedy poslala správu, v ktorej plakala, kričala a dožadovala sa vysvetlenia.
"Hologram."Vypadlo z neho.
"Hologram? "Spýtal sa nechápajúci Alamir.Sajhe sa usmial. Nová nádej mu dodávala odvahu.
"Nemožem ti to vysvetliť.Je to niečo, o čom vieme len my dvaja.ked si nabudúce po mna prídu, Alis bude vedieť o čom hovorím."

 Napínavý príbeh

1 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu