Lod Marinae:Osud Posádky 5

Ráno som sa zobudila prekvapená, že som zaspala. Do šľaka! Pomyslela som si a odokryla som sa. Rýchlo našla uterák a šla sa umyť. Keď som bola hotová, obliekla som si uniformu a vzdychla. Dúfala som, že Sajhe rýchlo príde a rovnako rýchlo nás z tejto situácie dostane. Neznášala som strach a nerada som sa bála. Nezvykla som si ukazovať slabosti. Vyšla som z mojej komnaty a stisla som si tlačítko na rukáve. Volala som Gilme, ktorá by mi mala podať presnú správu .

„ Gilme Rier, kapitánka Nolarir.“ ozvala sa a ja som pocítila úľavu, ale aj únavu. Cítila som sa slabá.
„ Gilme, podaj mi presnú správu.“
„ Nič sa nezmenilo, slečna. Máme stále tie isté problémy, motory vypnuté ako si chcela, hoci muži nechápu prečo si nariadila tento rozkaz.“ Prikývla som, že im dlžím vysvetlenie. „Už idem. Desať minút.“ Povedala som a s týmto som ukončila hovor. Rýchlym krokom som mierila k dverám Veliaceho Oddelenia, kde ma tam už istotne moji spolupracovníci a zamestnanci čakali. S hlbokým nádychom som vošla. Všetky hlavy, ako som aj predpokladala sa otočili k dverám, v ktorých som stála. Vošla som neochotne dnu, a prehlásila som, zavrúc dvere: „ To, čo tu teraz poviem, nesmie vyjsť z týchto dverí. Pochopte, sme v zložitej situácii a nechcem spôsobiť zmätok a paniku.“ všetci súhlasne pokývali hlavou a ja som pokračovala neistým hlasom plným obáv.
„ To čo do nás celý ten čas narážalo boli asteroidy. Sme v Asteroidovom pásme, ktoré si vďaka nepozornosti jedného z nás urobili z našej lode terč. Poprosila som o pomoc predsedu Spoločenstva Lodí. Ten mi prepojil Kapitána lode Mackintyre, Sajheho Neoremina. Kapitán po dlhom uvažovaní a podľa toho, že si všimol na Hviezdnej Mape že máme jednu nádhernú čiernu dieru ktorá si na nás pomaly ale isto robí chúťky, rozhodol aby som vydala rozkaz vypnúť motory. Čo som nakoniec aj urobila.“ Keď som skončila s vysvetľovaním, ozval sa šum a vrava. Fedelm zdvihol ruku, hlásiac sa o slovo. Ukázala som rukou teatrálne na neho a povedala som: „ Prosím, Fedelm, vyslovte sa.“
„ Kapitánka, ide mi o to, že keď vás požiadal o vypnutie motorov, mal na to pádny dôvod, nie? “
„ Áno, Fedelm, prichádza aj so svojou posádkou nás vyslobodiť z tejto kaše.“ Nastal ešte väčší rozruch, ktorý som ledva umlčala. „ Spolupracovníci moji, mám všetko premyslené a myslím, že je to to najlepšie čo môžeme urobiť.“Zo vzadu sa ozval ktosi : „ A ak by sme sa pokúsili odkloniť z dráhy ktorú...“
„To by nás stálo priveľa vodíka a tu sa žiadna dostatočne veľká hviezda na doplnenie nenachádza.“ Prerušila som ho, lebo som vedela na čo ten dotyčný myslí. Bolo to aj riskantné, nemohla som riskovať že by sa proces urýchlil a nás by to vtiahlo ako keď dieťa vťahuje nápoj slamkou.
„Čiže teraz zostáva len čakať.“ Skonštatoval smutne Despair. Prikývla som, a potom som dodala: „ Prosím o úplné ticho v tejto veci. Nechcem paniku.“ Všetci znova prikývli. Odhodlaná, že ich všetkých dopravím do bezpečia, som vyliezla z Veliaceho Oddelenia a rozhodla som sa, že sa skontaktujem so Sajheom.



„ Sajhe, čo mám robiť, povedz mi čo ďalej.“ Spýtala sa som sa , hlava v rukách, keď som mu dopovedala čo som povedala posádke. Jeho chlácholivý hlas ma upokojoval. „ Počúvaj ma pozorne , Alis, teraz.“ Zdvihla som hlavu, pripravená hoci aj na obvinenie, že som totálne zmarila jeho plány alebo ja neviem.... „ Chcem, aby si vedela, že táto situácia je rovnaká ako hologram. Nič na tejto situácii nie je o nič ľahšie. Ideme po vás. Stretnutie Hlavy 22.“ Povedal a ukončil hovor. Ja som tam stála, ani obarená a nič som nechápala. Vyšla som z dverí, nerozumejúc prečo vyťahoval zase Ištarinu lož.... vtom mi svitlo. Kriste! Ponáhľala som sa, behom, ľudia okolo stojaci na chodbe na mňa len nechápavo zazerali.

 Napínavý príbeh

3 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu