Moja predstava pokojného života

Kráčala po osvetlenej ulici a obzerá sa za sebou. Nevidí nič, len pohybujúce sa autá ktoré išli smerom k mestu.Dedina je tichá, je večer a okná domov svietili.Usmiala sa.Nevedela sa dočkať ked si pojde po veci a vypadne z toho baráku čo nazývala domov ešte pred pár rokmi.Ide totiž bývať inam.Do domu, o ktorom obaja snívali.Našla ten otrasný dom a zazvonila.Nič.Nedočkavo stepovala na schodoch a znovu zazvonila.Ozval sa zvnutra škrkavý zvuk ako ked niekto otvára dvere a potom sa otvorili tie vchodové.
"Čo tu ty robíš, mi povieš? "Vo dverách stál pomerne vysoký muž, s krátkymi čiernymi vlasmi a zelenými očami ktoré zdedila.
-"Prišla som si po dve kartónové škatuľe, J."Oznámila a vklzla dnu.Prekvapilo ho, že ho nazvala menom.Alebo skor skratkou jeho mena čo sa jej tak nepáčilo.Klamal ju, klamal mamu.A to ona neodpustí.
-"Ehm, Lil, ako sa má mama? "Snažil sa nadviazať konverzáciu kým oni stúpali po schodoch do jej bývalej izby.
-"Má sa... hm... dobre."
-"Je v poriadku? "Opýtal sa a videla, že ho už chytala zlosť.Otočila sa a usmiala sa.Nechcela byť škodoradostná pred ním, ale zaslúžil si to.Vyšli až celkom hore a on vytiahol aký si klúč.Spoznala ho.S tým sa otvárali všetky dvere v dome okrem vchodových a garáže.Odomkol dvere do jej izby.Nadýchla sa zaduchnutého vzduchu.
-"Ehm, ty tu nikdy nevetráš odkedy som odišla, či čo? "
-"Hned ako ste odišli som to tu uzamkol, chérie, a ..."
-"Nevolaj ma chérie! "Prerušila ho surovo a do jej hlasu sa vkradol dávno zabudnutý nádych francúzskeho prízvuku.Už dávno nerozprávala po fracuzsky.Musela sa toho zbaviť raz a navždy.
-"Ecoute moi.Je ne suis plus ta fille.Maman est remariée, maintenant heureuse avec Alex."Počúvaj ma.Už nie som tvoja dcéra.Mama sa znovu vydala a teraz je štastná s Alexom.
-"Máš aj sestry či bratov? "Opýtal sa jej po anglicky, nechcel jej sposobovať ešte vačšiu bolesť.Aké ohladuplné odneho, pomyslela si.
Prikívla.Pomyslela si na malý biely vidiecky domček v Longwoode, kde mama s Alexom žili.
-"Lex a Timothy."ALex, najmladšia, bola jej pokrvná polosestra.Zatial čo Tim, bol starší od Lil o štyri roky bol Alexovým synom z prvého manželstva.Nepodareného manželstva, ako hovoril.Lil mal rád ako vlastnú a správal sa aj tak.Ked sa mama odstahovala za Alexom, bol to práve on kto jej vravel že všetko bude ok... A keby nie jej priatela, prechod by asi nezvládla.Ona vzala zo zeme jednu škatuľu a chytala sa že pojde dole a on ju bude nasledovať.Namiesto toho zastal a pozrel na nu prosebne.
-"Nezdá sa, že by sa ti to páčilo.Nezdá sa mi, že by si bola štastná.Vyzeráš ustarostene, akoby ťa niečo trápilo...Si moja dcéra, čokolvek povieš.Hovor."
-"Nemusím ti nič vravieť! Vobec nič! A chceš povedať že gény nezapriem? To by si sa čudoval! Na to si mal myslieť ked si nestál o tvojho jediného syna! "vybuchla.Už len pomyslenie na Sebastiana, jej brata z otcovej strany jej vošli slzy do očí.Pamatala si na den kedy nakričal na otca že ho nenávidí.Že už má toho dosť, neustáleho sa zjavovania len vtedy ked má chuť a náladu.To čo povedala zabralo. Uhol jej z cesty a ona zišla dole.
-"Mám ťa niekam hodiť? Je už tma."Ponukol sa ticho.
-"Netreba, J.Dakujem, už si poradím sama."Vzala si druhu krabicu čo držal on v rukách a on jej otvoril dvere.
-"Dávaj si na seba pozor, dobre? "
-"Nie som už malá."Zišla po schodoch a on jej ešte zakričal:
-"Počkaj, ty chodíš ešte s..."
-"Ano."Odvetila rázne a kráčala dalej.


Prišla unavená na stanicu mesta kde žil jej priatel.Rozmýšlala celú cestu o tom čo sa stalo.Nemala som tam chodiť, ja hlupana, povedala si. Vlak zastavil a ona sa s polu s inými cestujucimi vyplavila von.

"Ahoj, moja."Prekvapil ju hlas muža, ktorý jej zakrýval oči.Pustila tažké krabice a hodila sa okolo krku svojmu miláčikovi.
-"Zlato! "Pozdravila ho a on jej dal bozk.
-"Pod, naši už čakajú.Musíme sa rozlúčiť kým pojdeme."Prikivla.Obaja sa chytali na dlhú a namáhavú cestu do Longwoodu za jej rodičmi.Lil už dávno nazývala Alexa jej otcom a jemu sa to páčilo.Patrik a ona sa zasnúbili počas vianoc, čo jeho rodičov dosť prekvapilo ale aj potešilo. A ona bola v siedmom nebi.Ked to povedala mame, ona povedala: "Lil, drahá, mala si pravdu.Ten ta naozaj miluje."Po sedem minutovej chodzi prišli k jeho rodičovskému domu.Vošla dnu a už tam stál jej buduci svokor a svokra.Pozerala na nich s akousi zmiešaninou nepokoja a hrdosti.Zrejme bola hrdá na svojho syna že si ide brať za ženu dievča, ktoré tolko krajín precestovalo.
-"Ahojte, deturence."Patrik a jeho snúbenica sa uškrnali od ucha k uchu.
-"Dobrý deň, pani Lomjanská, pán Lomjanský."Pozdravila a usmiala sa.
(pokračovanie příšte, deti! )

 Vymyslený príbeh

1 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu