Vzdy tu-3. cast

Nena:
"Zavolajte ihned profesora Marxa!Ihned!" rozkricala som sa ihned ako som zacala citit Jennyn jasnejsi pulz.Bolo zazrak ze vobec este zila. Pozrela som na tych dvoch v stave sooku a vzala som toho rysaveho za plecia a posadila ho. " Ako sa volas?"
"Benjamin... Benjamin Roswell, som brat zranenej."
"Pocuvaj ma Ben..." isla som hovorit, ked tu zrazu prisiel lekar a ja som mu rychlo vysvetlila pripad.Ihned sa slo na salu a ja som ostala na chodbe.Obratila som hlavu.
"Ben, tvoju sestru zachranilo to,ze upadla do bezvedomia.Inak by to nebola prezila." Pocula som za sebou vzlyk a obratila som sa.Ten ciernovlasy chalan bol kompletne na dne svojich sil." Sadni si," povedala som jemne a on ma posluchol,ruky v past. " Ty si tiez jej brat?"
Pokrutil hlavou." Jej snubenec.Mame sa brat v septembri." povedal a slzy mu tiekli. Uz som pochopila a prikivla som. "Bude v poriadku, len to bude trvat...relativne dlho ju znova dat dokopy."

O dve hodiny:
Doktor Marx za mnou prisiel do sesterskeho kabinetu."Ako sa ma?"Opytala som sa.
Usmial sa na mna."Bude v poriadku, podarilo sa ju zachranit.Len na nejaky cas ju budeme udrzovat v umelom spanku.Jej telo nie je este pripravene na realitu."Prikivla som. V praxi to znamenalo ze jej telo utrpelo sok a potrebovalo sa spamatat pomaly. "Kolko?"Spytala som sa.
"Prinajmensom tyzden. Potom zacneme pomaly prebudzat."Vzdychla som a odisla som na chodbu, kde Ben spal na stolicke a Patrick sa nervozne prechadzal po chodbe. Pozrel na mna a vystekol:"Tak?"
"Zda sa ze ste ju chalani zachranili. Je v poriadku." Vzdychol ulavene a zobudil Bena."Ben?Jenny to prezila."Povedal mu s jasnejsim hlasom, ustarostene, ale lepsie sa citil.
Ben na mna pozrel akoby jeho pohlad ma cely prepichoval. "Je to pravda?"
Prikivla som, pokusajuc sa o mierny usmev.

Patrick:
Hned ako mi ta sestricka zahlasila ze je v poriadku, mi spadol obrovsky kamen zo srdca. Tak som sa bal... Miloval som ju tak velmi a s urcitostou viem ze zivot bez nej nema zmysel. Ako moze clokek zit bez toho koho najviac miluje? Moze len prezit, ale zivot to naozaj nieje. "Smiem ist za nou?" spytal som sa, dufajuc ze ma k nej pusti.Pokrutila hlavou."Je tesne po operacii, odpociva..."
"Mame pravo byt pri nej," povedali sme s Benom naraz.Vzdychla a odovzdanecky povedala: "Je na JISke.... v umelom spanku."
"Co prosim?"Opytal som sa, podrazdene.
"Spi," povedala.
"Fajn, jej telo si musi odpocinut, ale ked vravis, ze v umelom spanku, je to ako... by ste ju drogovali."
"Jej telo je v soku, o ...o par dni ju zacneme prebudzat."
"Ako dlho? "Opytal som sa a stracal som trpezlivost;Toto nemaju pravo robit... nebolo to prirodzene a jej telo sa lahsie vystrabi prirodzenou cestou.
"Par dni," zopakovala akoby sama mala tazkosti to prehltnut.
Ben sa ozval ospalo:"Zaved nas k nej, urobime co len chces, len nas zaved k MOJEJ SESTRE!"To posledne slovo vykrical. Pozerala nanho chapavo a vzdychla a pozrela na mna."Ty pojdes."Pozrela na Bena,"a ty sa musis skludnit.Vrieskanim jej nepomozes."

Bienjamin:
Pozeral som za nimi ako odchadzali. Moja sestra bola v stave podobnom spanku.... a ja som bol na vine tomu ze vobec sa jej nieco stalo. Nevsimal som si jej pokasliavania. Bola astmaticka, bolo to normalne... Ale toto, toto nebolo vobec normalne. Ako som tak premyslal, to dievca sa vratilo.Vsatl som a pozeral som na nu takmer nenavistne. Branila mi sa na nu pozriet. Na moju malu sestricku.
"Tak co, uz si kludny?" opytala sa a sadla si na stolicku. Prikivol som;"Smiem za nou ist?"
"Nechces nieco pit?" Ignorovala moju ziadost."Nie;" vyplul som to slovo. Zdvihla obocie a vstala.Podisla k automatu oproti a kupila dve koly. jednu mi podala. "Tu mas," bez slov som plechovku otvoril a odpil si.
"Uvidis, vsetko dobre dopadne."zamrmlala a napisla sa. Obaja sme mlcali. Ona prva to ticho prekazila.
"Volam sa Nena."Oznamila a mne sa pery skrutili do jemneho usmevu; Skryl som ho za tym ze som si odpil. Pacilo sa mi jej meno.
"Tesi ma;" povedal som namrzene, robiac sa ze som vobec o jej spolocnost nestal.

 Blog

3 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu