Jenny:
Hned ako sme vypadli zo spitalu a nasadli sme do auta, sa ma Patrick spytal:"Kam to bude, slecna?"Usmiala som sa a povedala:"A co tak do kina, sofer?"Uskrnul sa zakrutil klucikom v zapalovani. "Tak do kina to bude!"

Po dobre urobenom filme od Wesa Andersona ma moj snubenec vzal na prechadzku po meste.Vzal ma nakupovat a ked sme uz boli unaveni, sli sme si vypit salku caju k Maryse, jednej nasej znamej."Uf, to bol ale den,"smiala som sa a usrkla som si z pariaceho sa caju."To mi ver.Najhorsie bolo ked sme boli v tom poslednom obchode topanok. Naco potrebujes este aj lodicky?" Zakrutila som pobavene ocami."Mam peknu suknu, ale ziadne topanky k nim."
"Akoby si este potrebovala vsetko zladovat."Smial sa a ja som ho stuchla cez stol."Heej, to je moda."
"Hej, a ty radsej davaj pozor aby si nic nerozliala." Rozosmiali sme sa.

Uz slnko sadalo, ked sme sa rozhodli vratit domov.Presnejsie do jeho bytu, nedaleko."Je nadherne pocasie."Povedala som a hladela som na male policka ktore sa kupali v svetle zapadajuceho slnka."Mas pravdu,"usmial sa a rukou mi presiel po zapasti."Si hladna?"
Pozrela som nanho prekvapene:"A co take ukuchtis?"
"Naco take by si mala chut?"Spytal sa ked parkoval.Hm...rozmyslala som."Mohol by si spravit lasagne, co povies?"
"Chladnicka je plna na prasknutie veci, urcite sa najdu aj lasagne."Povedal a pomalym krokom sme mierili dovnutra.
Jeho byt je vlastne studio, vyhovujuce pre studenta ako aj bol Patrick.Velke okna s vyhladom na velku spolocnu zahradu,ziadny zvuk zvonka, vsetko pokojne.Vyzula som sa a bosky som presnorila zvysok bytu.Pekna kupelna, dost simplisticky zariadena, ale stacila.Len tolko bielej...moc sterilne.Ako nemocnica.Az ma striaslo.Presla som zvedavo do jeho spalne a nasla som dvojlozkovu postel.Podusky a paplon v mahagonovej farbe, presne ako sa mi to pacilo, na stenach postery aut.Usmiala som sa."Kde si,laska?"Ozval sa."Tu!V izbe."Prisiel za mnou a pohladil mi plecia masaznym pohybom. Potom ma otocil k nemu."Snoris alebo predbiehas?"Povedal hravo.Zasmiala som sa a objala ho."Dakujem ti."
Prekvapene z neho vyslo:"A zaco?"Zdvihol mi bradu s usmevom a ja som svoje oci ponorila do jeho pohladu."Za to, ze ta mam."Zovrel ma este viac a vzdychol."Bez teba by som tu nebol a ty to vies."
"Milujem ta..."povedala som a Patrick nevahal ani minutu s bozkom.To bolo to najlepsie na tom carovnom slovicku, ze to bola pravda, a este k tomu ze clovek sa citil super, ked bol zalubeny.Nadherny pocit...
Ticho prerusil moj partner."Tak co, ides mi pomct s vecerou?"Usmiala som sa a vykasala som si akoze rukavy."Tak podme."

Po veceri Patrick pustil radio a ja som umyvala riad.Lasagne sa podarili, nakoniec som ich urobila po domacky a Patrick ich plnil rajcinovou plnkou.Bola to zabava.
"Dobre si sa najedol?"Opytala som sa z kuchyne, ktora nebola predelena s obyvackou, tak ma mohol pocut."Vydatne...rozmyslam, kto ta ucil takto varit?"Pozerala som na misu ktoru som umyvala a odpovedala som:"Moja teta v Taliansku.Naucila ma par sikovnych receptov."Pocitila som jeho ruky na mojom chrbte. Hned som prestala umyvat riad a zmyla som si mydlo."Pocul som, ze taliani su experti na lasku."Usmial sa a mna tato poznamka, ktora hned narazala na podstatu toho co sa bude odohravat v noci pobavila.Pokrcila som plecami, robiac sa hlupou."Ano, Amor,rimska verzia greckeho Erosa, bol...."Prerusil ma v mojom prejave so smiechom."Prosim ta, nerob zase svoju hodinu mytologie."
"A ako teda chces stravit zvysok vecera ak nie rozpravanim?"Opytala som sa s rukami v bok.Pobozkal ma.Dlho.Waw, az prilis dlho.Po tom odomna odstupil a s malym usmevom mi vzal ruku.Pocuvla som ho a nechala sa viest...

 Blog
Komentuj
 fotka
endre-silentname  24. 2. 2010 10:13
Láska až za hrob... to sa mi páči.
 fotka
nenaadamsova  24. 2. 2010 14:59
Nijak krajsie si to napisat nemohla.
 fotka
lucy92  24. 2. 2010 22:05
jeej to je uz ake pekne velmi peknenapisne zas
Napíš svoj komentár