Prave som isiel z obchodu a myslel som na Jenny. Usmieval som sa, bol prijemny den a vten vecer som mal vziat Jenny do divadla na jej oblubenu Carmen. Vo vrecku mi zavybroval mobil. "Jenny," usmial som sa s istotou a vybral som mobil z vrecka. No na displeji svietilo ine cislo. Cislo jej brata, Bena. Ked mi volal Ben, nebolo to normalne, aspon sa to stavalo zriedkavo. "Ano?" Odpovedal som.
"Patrick, Jenny prestala dychat ja neviem co mam robit, 3 Vyhrkol na mna splasene. Zbledol som ako este nikdy. Zrychlil som krok. "Hned som tam. Snaz sa ju ozivovat!"
Benjamin:
Prislo mi zle ako som pozeral na jej bledu tvar a zacinajuce modrave pery. Skusil som este raz dychanie z ust do ust a potom som len citil slzy ako mi stekali. "Jenny!"Krical som na nu aj ked ma nepocula; Modlil som sa v duchu aby tu zachranka bola co najrychlejsie. Nahnmatal som svoj mobil a povedal som si ze azda smiem skusit este daco.
Nena:
Prisla som prave do nemocnice, na normalnu dennu sluzbu ako zvyknem. Od rana ma bolela hlava, necitila som sa dobre. Ludia pobehovali sem a tam, moje kolegyne sestriicky ako aj lekari v bielom. Pocula som prichadzat sanitku, tak ma to zaujalo, co zase?
To bol ten den ked som spoznala Jennifer Roswellovu a jej rodinu.Paramedici ju doviedli dovnutra a ja som sa k nim pridala. 3Co to tu mame za pripad?" Spytala som sa, vidiac to dievca bielu ako krieda. Dvaja chalani za nou, zrejme jej bratia.Hoci aj ked tak nevyzerali. "Udusenie, este zije ale treba hned zacat s... " prehovoril jeden medik. "Musite pre nu nieco urobit!Prosiml"Zufalo sa dozadoval jeden z tych chlapcov. Nenavidela som stress a oni mi este pridavali na bolesti hlavy.Schytila som ju za krk a skusila pulz.strasne slaby. Skoro ani nebolo citit. Hned som z vrecka vitiahla pero a odskrutkovala ho. Vonkajsiu cast som jej pichla do krku. "Dychaj, doriti!"
Jenny:
Pocula som len monotonne pipanie akehosi stroja.Miikla som sa na lozkua prislo mi zle. Chcela som sa zdvihnut ale nemohla som. Nevydala som zo seba ani hlasok. "Jenny!"Ktosi naradostene skrikol s ulavou v hlase a ja som obratila hlavu ri mne bol moj Patrick. Usmiala som sa a snazila sa nieco povedat."To nic, laska, to nic.Si uz v poriadku.Odpocivaj;"Povedal a usmial sa na mna. Upokojilo ma to a stlacila som mu ruku co najsilnejsie som dokazala. "To je moje dievca, vzdy silna.Ty sa z toho dostanes."
Akasi sestricka vosla dnu.Skontrolovala mi oci a pulz. "Vsetko sa vratilo do normalu.Mozes byt teraz kludny.Idem po Bena." Azda som nieco zmeskala? Kolko som len tak lezala? Kolko som bola v bezvedomi? To dievca poznalo moju rodinu? Bola som dezorientovana a chcela som nieco povedat no namiesto slov som zo seba dostala pazvuk.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
nenaadamsova
20. 1.januára 2010 19:04
uuuuu. jake mi pridavas schopnosti . supeeer!
Napíš svoj komentár