A keď som jej oponovala,len sa láskyplne pousmiala a pohladila ma po vlasoch.
Mala som pravdu.No keď si predstavím jej úškľabok,váham.
Keby som nemohla tráviť čas s ľuďmi,ktorými chcem,keby som nemohla robiť veci,čo robím,keby som nevyzerala tak,ako chcem, jednoducho by som to zmenila.Nezmierila by som sa s tým.
Ale aha.Som tu,taká,akou byť chcem,robím si čo chcem.Som vyrovnaná,učenlivá,spokojná.Cítim sa tak a v mojich očiach som presne tá,aká chcem byť.Je mi jedno,že iným to tak nepripadá.
Nech sa utopia vo svojich depkách,že nemajú,čo robiť,že sú škaredí, že nemajú okolo seba správnych ľudí a že je proti nim celý svet.Niesú náhodou proti celému svetu oni?
Oni to radi riešia.Ľudí ako som ja.Pred nimi stojí veľké zrkadlo a kričí: "Pozri sa na seba."Ale oni sa radšej stiahnu do úzadia a pred to zrkadlo postavia mňa.A ja sa v ňom vidím.Moje chyby,nedokonalosti, nepríjemné spomienky,trapasy...A nevidím ich len ja,ale vidia ich všetci.Smejú sa na mojom odraze v zrkadle,pohŕdajú mnou.Myslia si, že ma môžu raniť,súdiť.Raniť ma síce môžu,ale som voči tomu dosť odolná.Súdiť ma môže iba Boh.
Potom sa otočím.Všetky škaredé bubliny zo zrkadla zmiznú.Opäť stojí pred nimi vyrovanané dievča,spokojné samo zo sebou.Opäť pohŕdajú tou spokojnosťou,lebo oni spokojní niesú.
Boja sa predstúpiť pred to zrkadlo.Sú zbabelí a bojazliví.No ja nimi nepohŕdam.Raz všetko pochopia.Odpúšťam im už teraz.Aj oni ma urobili takou,akou som.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
adsy
14. 5.mája 2011 15:05
pravda bola vyslovená
Napíš svoj komentár