Otočila som sa a uvidela som práve vchádzať do školy muža.Postavu mal ako lusk,aj vyzeral celkom sympaticky,ale nepáčil sa mi.Smeroval ku mne.
Hlavu mi pohltila ostrá bolesť.Otočila som sa späť k skrinke a čelom sa o ňu oprela.Hlavu som tlačila do skrinky.Chcela som si ju do nej celú zaboriť,keby to šlo.Bolesť trochu ustúpila.
Niekto ma chytil za rameno.Vedela som,že je to ten muž.Netlačil,ale dotyk bol silný a energický.Zachvela som sa,žalúdok sa mi stiahol a zahmlelo sa mi pred očami.
Pomaly som sa otočila.Už som sa,chcela spýtať,že kto je,lebo tvár mi niekoho pripomínala.Predbehol ma a povedal:"Mám pre Vás dôležitú správu,slečna Alex."Poznal moje meno."Odkial ma poznáte?"
"Vysvetlím Vám to v kaviarni,toto nieje vhodné miesto.",povedal a vykročil k východu,istý,že za ním pôjdem.Stála som ako prikovaná a váhali,či ísť na ním,či sa otočiť a rýchlo utiecť zadným vchodom. Keď bol asi 10 metrov predo mnou ráznym krokom som za ním vykročila.
Otvoril mi dvere luxusného čierneho auta a pustil pomalú melodickú hudbu.
Kaviareň bola útulná.Objednal kávu.Z vrecka vytiahol cigarety a jednu mi ponúkol.Odmietla som.
"Viem kto si,Alexandra Mellissa Reinová.Viem,kto je Tvoj otec,viem o tvojich schopnostiach a viem aj o Tvojom znamienku na pravom kotníku."
Takže to nebude obyčajný muž.Začala som cítiť,že toto nebude také nevinné.Nenamáhala som sa pýtať si vysvetlenie.
"Presne o rok sa nás chystajú napadnúť Arini.Budeme ťa potrebovať.Tvoj otec o všetkom vie.Mala by si sa začať pripravovať,o mesiac ťa znova skontaktujem."
Roztvoril budnu a z vnútorného vrecka vytiahol veľkú obálku.Položil ju na stôl."Tu je všetko vysvetlené,ak budeš mať nejaké otázky. Dúfam,že nebudeš robiť problémy,inak by sa Tvoja mama mohla dozvedieť isté veci skôr akoby mala a nevhodným spôsobom. Nabudúce dovediem aj Lores.
"Kto je Lores?"
"Tvoja budúca vodkyňa.Všetko je to tam.",ukázal na obálku.Zrenice sa mu začali červenať.Ocko mi o červených zreniciach kedysi niečo hovoril,ale už si to nepamätám.Zvervóznel a povedal,že už musí ísť.
Kývla som mu hlavou na pozdrav.
Neskôr mi došlo,že mi neprezradil ani len svoje meno.Neviem o tom chlapovi vôbec nič.
Vôbec sa mi to nepáčilo.V priebehu jednej minúty ako odišiel,vybehla som na najvyšší vrch Carlosových hôr a zapálila tú cigaretu.Je to už dávno,čo som bola s otcom,ale nič takéto mi nepovedal.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
adsy
26. 4.apríla 2011 17:16
hmm, Ak chceš písať scifi tak ti to celkom ide
Napíš svoj komentár