za mlada želala si si
dievča
sťa slnečný svit
a keby chlapca
tak s vôľou
sily gravitačnej.
A potom som prišla ja
trdlo popletené
čo po svete chodí
v pokreslených botách
a na gitaru brnká
chvíľu smutne
a hneď zvesela
po vreckách struny
mnoho dier
tužky ohryzené
a medzi zatúlanými veršami
spomienky na chlapca zďaleka.
A keď pod rukami
praskne mi bublina
s bubnami v ušiach
vyšaliem svoj smútok
na kolobežke
len niekedy v noci
keď ani ticho nedýcha
po hviezdach sa naťahujem
a smutno je mi
viac než Tebe
že mám tak krátke
ruky.
Blog
Komentuj
10 komentov k blogu
1
radiophonic
12. 7.júla 2010 18:48
Veľmi rozumiem.
6
bol som v BA... šiel som Petržalkou okolím, kde bývaš a myslel som na teba, či ťa prekvapím... milo, či nemilo?
Premýšľajúc som prešiel mestom a vypadol von... zas som raz neurobil to, čo som chcel.
Premýšľajúc som prešiel mestom a vypadol von... zas som raz neurobil to, čo som chcel.
10
@marjy77 niekedy rýmy vravia menej než zmysel skrytý v slovách..
v básni nejde o rýmy.. tie ju dotvárajú.. v básni ide o odkaz..
v básni nejde o rýmy.. tie ju dotvárajú.. v básni ide o odkaz..
Napíš svoj komentár