Mám teraz tiež dosť času na premýšľanie. Okrem pár hlúpostí typu – môže motýľ vlastniť hotel? Alebo to bude vždy len motel? Či, prečo je moja trpezlivosť ako časovaná bomba? – mi napadla i (ne)záludná otázka pre filmových znalcov – Ktorá ikona westernu, má vo svojom mene „east“? (Nájsť odpoveď nie je vôbec zložité, takže nehádžte clintu do žita a odpoveď napíšte do komentu.) Ujasnila som si aj svoj vzťah k smrti. Je stále rovnaký, som zásadne proti. Ani neviem prečo, ale nakoniec môjho brainstormingu mi napadlo, či ľudia, ktorí pracujú v cirkuse ako ľudské delové gule, majú odbory. Potom som si šla radšej dať do kúpeľne brainwashing…
Pamätáte si, čím všetkým ste chceli byť ako deti? A pamätáte si tiež, ako vás jednotlivé sny opúšťali? Ja si napríklad stále živo pamätám, ako som prestala chcieť byť hájnikom (to by ma kľudne mohli posielať do hája…). To bolo potom, keď som zistila, že hájnici nejazdia na jeleňoch. Tiež si spomínam na to, kedy som prestala chcieť byť vedcom. To bolo vtedy, keď som zistila, že miešať náhodne rôzne ingrediencie (väčšinou som miešala piesok s vodou a hlinou) nie je vedecká práca. Stále ma však ešte neopustilo prianie stať sa vodičom električky alebo autobusu. Vždy sa mi totiž strašne páčilo, ako na seba šoféri na pozdrav mávajú. Škoda len, že na seba takto nemávajú aj cestujúci. Takže, ak ma na svojich dovolen(kov)ých plninových potulkách niekedy uvidíte z protiidúceho busu, vlaku či eliny, tak na mňa zamávajte… Splní sa mi detský sen…
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
shelia
29. 7.júla 2010 17:04
ked sa nahodou ocitnes v BA a nahodou Ta uvidim v protiiducom dopravnom prostriedku, tak Ti zamavam
4
Napíš svoj komentár