Tajne sa zhováram s mesiacom rozhojdaným vánkom.
Dnes v noci len premýšľam,
nad únavou, spánkom.
Nie je to choré?
Že zajtra ráno nechcem raňajky.
Že nenávidím idylické rána
a idylické životy
porcelánových ľudí.
Opatrne, môže sa poškrabať,
prikryte konečne mesiac,
čo ak vám poruší zrak?!
Zviažte sa nech máte istotu.
Život vo vode,
odhodený pred údermi.
Nie.
Dosť bolo idyliek.
Idylických hrdinov čo život hrdinsky zabili doma
a detí čo nikdy nevyšli z lona
aby nespadli.
Ľudí čo žijú z rannej kávy
a naoko ideálnych vzťahov.
Raz však spadneš do studne,
tam na hrdinstvo zabudneš
a studňa ti bude vhodná,
veď odraziť sa dá len od dna.
Čím vyššie vyletís, tvrdšie dopadneš.
Len údery zmiernia ti pád.
Zobuď sa.
Dosť bolo idylkám.
...je čas ísť spať...
Báseň
Komentuj
7 komentov k blogu
1
minna
19. 10.októbra 2008 21:46
noo je to pekne, teda viac nez to, ale to ty vies
2
"loď je najviac v bezpečí, keď je v prístave, ale pre tento účel sa lode nestavajú"....mám pravdu? ....no, podľa mňa to stále nie je tá pravá orechová, ale má to tú svojskú "littleevovskú" atmosféru...začínam si zvykať....pekné
3
je to pekné s hlbokou myšlienkou, dobre tu opisuješ širokú škáluudi a ich správanie
4
máš proste talent...ja tu doma nadávam, že moje básne strácajú rým a rytmus a pointu...toto všetko ty máš...trochu inak, ale máš
6
toto mi nerob .... ako inak aj teraz ako vzdy ti poviem ze je to jednoducho na mna privelmi dokonale...
7
počuj, inak tak mi napadlo..môj otec má licenciu na vydavateľskú činnosť. nechceš pouvažovať?
Napíš svoj komentár