Ktovie cim je to sposobene, ze zrazu ma tak pochytilo pisanie. mozno je to tym, ze nemam co robit, mozno scasti aj tym, ze milujem klavesnicu na bratovom notebooku. vydava tak uzasne tiche dute zvuky, az ma to dojima.

Inak je dnes vecer takmer ako kazdy iny. Vianocny ritual skoncil, vsetko je zasa v normale. Viac-menej.

Som doma len s bratom, Marekom konkretne. Celkom nezvycajne sedim pri jeho notebooku so salkou prave urobenej, horucej cokolady. Do usi mi hraje nova veza, ktoru som dnes dostala. Najlepsie na nej je, ze je na dialkove ovladanie. Som strasne pohodlny clovek a milujem ten pocit, ked lezim na posteli a par gombikmi ovladam veci naokolo.
Fakt, milujem pohodlie. Niekolkokrat som uz aj doma navrhovala slavit Sabbath, ale nasi mi to zadrhli. Predstava kazdotyzdenneho celodenneho nicnerobenia im akosi neprisla lakava. Ja osobne by som Sabbat slavila velmi rada. Najala by som si maleho chlapca, urcite by sa volal Nachman a bol by ktovie odkial, mozno by bol Nemec a mozno Talian. Mozno by sa volal aj Luigi alebo Lorenzo. Dost na tom, najala by som ho, aby kazdy tyzden cez Sabbath robil vsetko miesto mna. Som velky pozitkar a lenivec. Raz sa tusim zabijem vlastnou lenivostou.

Dost ale na tom. Proste si sedim v tomto domacom pohodli a len tak premyslam. Sama neviem nad cim. Mozno nad uplynulym dnom. Ale nie zas velmi, iba co sa zasmejem nad faktom, ze som ocovi kupila stuple do usi, zatialco on mi kupil spominanu vezu. Celkom krasna nahoda. Mierne usmevna.

Okrem ineho rozmyslam nad tym, kto kazdy si na mna dnes spomenul. Kolko ludi ma maju naozaj radi? Z celeho tohto zoznamu ludi, co sa mi ozvali si pomaly skrtam tych, ktori to inokedy nerobia. Poviem vam, ten zoznam sa podstatne skratil.

Niezeby to nebolo jedno. Okrem tychto dristov myslim na ten uzasny den vo vlaku. Dost sialeny na to, aby som tomu verila. A predsa to bola skutocnost. Vecerna jazda vlakom. Len tak. A pan co sa pytal: Kam cestujete? a my sme sa pozreli na seba a so smiechom povedali: Nevieme.

Taktiez myslim nato, ze dnes su to dva roky odkedy mam bicie. zajtra to s nimi pojdem oslavit. Tusim ich aj trochu ocistim a doladim (niezeby som vedela velmi ladit bicie).

Najviac vsak myslim na to, ako rada by som bola vonku. Stala by som niekde pod lampou a snezilo by mi na hlavu. Na rukach by som mala len svoje ostrihane rukavice a okolo krku bratov zeleny sal. Vobec by som nemala ciapku. A potom by celkom iste prisiel nejaky vojak a dali by sme sa do reci. Pozval by ma niekam na caj a neprezradil, ze je to za posledne peniaze. Cely cas by som so zaujmom len pocuvala jeho historky z vojny, len obcas by som zhikla od napatia.
A mozno by nedosiel vobec.
Mozno by za mnou dosiel maly zidovsky chlapec a ponukol ma pecenymi gastanmi. Isto by som ho potom niekde pozvala ja, mozno aj na caj za posledne peniaze. Cely cas by som mu rozpravala pribehy, scasti vymyslene, scasti pravdive. A on by so zaujmom pocuval, iba obcas by ma prerusil hlasnym chrumanim pecenych gastanov.

Dala by som mu kabat keby mu bola zima.
Ak by chcel, vzala by som ho do divadla. Urcite nie do kina, iba ak..
Iba ak by som bola ja ta co premieta film a bol by z vojny. Sedela by som pri premietacke a on by mi sedel na kolenach s vreckom pecenych gastanov pokrcenym vo vrecku. Potichu by sme sa smiali na niecom detsky humornom, ale fakt potichu, aby sme nerusili film.

Mohol by sa ten chlapec volat Nachman. Mal by velke cierne oci, ale vlasy by mal zrejme svetle ako vacsina zidovskych chlapcov.

Na snurkach od topanok by mal poprichytavane bodliaky, co nachytal, ked behal niekde po poli.
Keby som bola mala ako on, tiez by som isto behala po poli. Najradsej po kukuricnom a dlhe listy by ma pritom slahali do tvare. Vybehla by som potom z pola a rovno spadla do rieky ako minuly rok. Niezeby mi to vtedy prislo vtipne..

Vela veci mi beha po rozume..

Ale ten chlapec odtial vybehuje ako ja vtedy z toho pola, a je taky skutocny...

 Úvaha
Komentuj
 fotka
black_soul  26. 12. 2008 00:17
mas bujnu fantaziu,paci sa mi to
 fotka
minna  26. 12. 2008 20:54
ach jaj...no co uz s tebou ked ta raz pochyti pisanie neprestanes, ale je to fajn
 fotka
17shano  26. 12. 2008 22:55
Ja som tiež veľký lenivec som rád, že nie som sám
 fotka
soninka  4. 1. 2009 01:59
presne tak bujna fantazia, ale tvoje pribehy sa mi pacia
 fotka
felixviator  4. 1. 2009 19:16
mne sa to páčilo. Je to naozaj veľmi milé a upokojujúce hlavne. Ale po dôkladnejšom prejdení ma zarazilo, že ten chlapec by za tebou prišiel uprostred zimy a na topánkach by mal bodliaky? Mám pocit, že si tento háčik nasadila schválne .. kto si ho prvý všimne. Však?
Napíš svoj komentár